Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätá Kandida Mária od Ježiša (Jana Jozefína) Cipitria y Barriola, panna, zakladateľka Kongregácie dcér Ježiša /9. 8. 2019/ * 31. máj 1845 Berrospe, Španielsko † 9. august 1912 Salamanca, Španielsko Význam mena Kandida: svetlá, jasná (lat.)

Svätá Kandida Mária od Ježiša (Jana Jozefína) Cipitria y Barriola, panna, zakladateľka Kongregácie dcér Ježiša „Žiť iba pre Boha,“ odpovedala Jana Jozefína Cipitria y Barriola na úžasný dar Božieho povolania. „Štyridsať rokov rehoľného života a celých štyridsať rokov pre Boha.” Myšlienka, ktorú mohla oprávnene vysloviť a ktorá jej prinášala aj pocit hlbokého pokoja, keď ju ďalšie volanie – posledné – pozývalo k definitívnemu a navždy radostnému zjednoteniu sa s Ním. Sú to dve vyjadrenia, ktoré rámcujú celý jej život. Život, ktorý začal na úsvite 31. mája 1845 v usadlosti Berrospe, v Andoain (Guipúzcoa) v Španielsku a ktorý dospel k svojmu zavŕšeniu 9. augusta 1912 na Salamanke. Jana Jozefína, ako zakladateľka matka Kandida Mária od Ježiša, položila práve tu na Salamanke 8. decembra 1871 základy novej Kongregácie pre výchovu detí a mládeže a na podporenie postavenia žien. Prvorodená dcéra Jána Michala, tkáča a Márie Jesús prijala v deň svojho narodenia aj sviatosť krstu vo farskom Kostole svätého Martina. 5. novembra 1848 jej bola udelená aj sviatosť birmovania. Vo veku 10 rokov prijala prvýkrát sväté prijímanie vo farnosti Santa María de Tolosa. Prvé sväté prijímanie zanechalo v nej takú radosť zo stretnutia s Ježišom, že keď sa jej v hodine smrti opýtajú, či by ho chcela prijať poslednýkrát, odpovie s veľkou ráznosťou: „Čože? Či chcem? Nielen raz, ale aj tisíckrát, keby to bolo možné!“ Jej jednoduchý pôvod, nízka intelektuálna pripravenosť, nedostatok ekonomických prostriedkov a materiálnej pomoci v počiatkoch založenia kongregácie a v priebehu celého jej života poukazujú na to, že to bola odpoveď plná dôvery na Božie volanie, ktorá z nej urobila vhodný nástroj pre poslanie, na ktoré bola predurčená. Otvorením škôl pre deti a dievčatá zo všetkých sociálnych skupín – v epoche, v ktorej požadovať takú integráciu sa zdalo byť utópiou – a otvorením nedeľných škôl pre robotníčky a slúžky z domácností zapája Mária Kandida Kongregáciu dcér Ježiša do pastoračného plánu Cirkvi tej doby. Cirkvi, ktorá v 19. storočí trpí kvôli nekontrolovateľnému šíreniu sa liberalizmu v Španielsku, ako aj v ostatných krajinách Európy. Jej spiritualita získavala obživu z duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly. V spolupráci s pátrom Herranzom SJ napísala konštitúcie pre svoju rehoľnú rodinu. S túžbou dať pevný základ svojmu dielu sa vydala na cestu do Ríma, aby dosiahla pápežské chválenie, ktoré jej udelil 18. septembra 1902 pápež Lev XIII. Celý život matky Kandidy Márie od Ježiša bol premknutý zmyslom pre Božiu blízkosť a skúsenosťou osobnej lásky ku Kristovi. Bol to život preniknutý nadprirodzenými čnosťami a darmi Ducha Svätého, ktoré zakaždým zúročila do hĺbky s autentickou múdrosťou. Bez tohto silného nadprirodzeného zmyslu sa stáva nevysvetliteľnou práca, ktorú vykonávala, jej rozbehnuté diela a taktiež znášané utrpenia. Vždy dokázala prejaviť Bohu svoju vieru, nádej a lásku postojom človeka, ktorý nelamentuje nad prítomnosťou a neznepokojuje sa o budúcnosť. Zreteľnou črtou jej spirituality je dôvera. Pochybnosť nikdy nedokázala narušiť istotu Matky Kandidy od Ježiša v moc a vernosť Boha. Opierajúc sa o presvedčenie o svojej malosti píše: „Čím väčšia je moja úbohosť, tým viac dúfam v Božie milosrdenstvo.“ Stále vedela dosvedčovať svoju nádej s radostnou veľkodušnosťou toho, kto sa zveruje do rúk Otca, v ktorého verí a dúfa: „Náš život nesú Božie ruky. Sme Ježišove dcéry. On nás uchráni od každého zla. Toto je naša nádej a nebudeme sklamané.“ Vyjadrenie: „Nespolieham sa na seba, ale všetku svoju nádej vkladám do teba, moja najdrahšia Matka,“ odkrýva jej dôveru aj v Pannu Máriu, ktorú inokedy nazýva „Hviezdou v našom putovaní.“ V jej živote s Bohom vystupuje do popredia aj život modlitby. Mohlo by sa o nej povedať, že je kontemplatívnou dušou, ktorá sa bez prestania modlí a venuje veľa času chváleniu, odprosujúcej a prosebnej modlitbe i poďakovaniu Bohu, nášmu Otcovi. Tomuto duchu sa snaží vychovávať aj svoje dcéry a dievčatá v škole. Všetko, čo v živote robila, bolo na Božiu slávu, a tak to požaduje aj v rehoľných zásadách: „Prispievať k oslave Boha a k dobru našich blížnych viac než k vlastnému blahobytu a časným potrebám.“ Spôsob, akým sa obracala na Boha, ako radila a prosila o radu, ukazuje vysoký stupeň nadprirodzenej rozvážnosti, ktorý matka Kandida dosiahla. Univerzálnosť jej charizmy, „vyučovať denné a externé žiačky, bohaté a chudobné, a to všade tam, kde je to na väčšiu Božiu slávu“, bola a neustále aj je snahou, ktorú možno pokladať za záblesk toho, čo dnes nazývame „sociálna spravodlivosť.“ Uprostred skúšok a utrpení nestratila odhodlanosť zachovať si vnútorný pokoj, aby sa tak stala svedkom Božej moci. V srdci mala presvedčenie, ktoré opakovala s ozajstnou úprimnosťou: „Bez kríža sa nikam nepohneme; nech prídu kríže a nech sa stane Božia vôľa.“ V nasledovaní Krista, ktorý „hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným“ (2 Kor 8, 9) sú jasne viditeľné znaky jej odpútania sa od materiálnych dobier, aby ich mohla darovať chudobným: „Kde nie je miesto pre chudobných, tým skôr tam nie je miesto pre mňa“, odpovedala jedného dňa, keď slúžila v Burgos. Početné svedectvá potvrdzujú, že žila v chudobe, milovala chudobu, že sa nikdy nesťažovala na osobnú chudobu a konala vždy v súlade s mentalitou chudobného (Zasvätený život, 90). Známou sa stala jej veľká láska k čnosti čistoty, ktorá ju nabádala hovoriť: „Uchovajme si srdce veľké, veľkodušné, celé pre Boha a iba pre Boha.” Mala veľkú úctu voči cirkevnej autorite, ktorú predstavovali jej spovedníci a duchovní vodcovia a ešte väčšmi si vážila biskupov a Najvyššieho veľkňaza, pričom im prejavovala svoju totálnu poslušnosť, aby „cítila s Cirkvou”(per sentire cum Ecclesia). Ako pre svätú Teréziu od Ježiša, tak aj pre ňu bolo najväčšou slávou byť dcérou Cirkvi. Ako zakladateľka a generálna predstavená „bola sprievodkyňou pre ostatné spolusestry a oduševňovala ich, aby kráčali v Ježišových šľapajach” (List, 458). Vyznačovala sa poslušnosťou Božej vôli a svoju autoritu vykonávala v duchu služby ostatným sestrám „usilujúc sa, aby sa ako dcéry vždy podriadili plánu Otca” (Služba autority a poslušnoť, 5). Povesť svätosti, ktorú matka Kandida Mária od Ježiša požívala už počas svojho života časom neprestajne rástla. Ján Pavol II. uznal 6. júla 1993 hrdinskosť jej čností a 12. mája 1996 ju vyhlásil v Ríme za blahoslavenú. Dnes je kongregácia, ktorú založila, prítomná v 17 krajinách Európy, v Afrike, Amerike a Ázii a prináša mužom a ženám dnešnej doby oslobodzujúce posolstvo Ježiša a svedectvo o spôsobe života, ktorý ponúka cestu svätosti. Zdroj:Prevzaté z časopisu Liturgia 1/2011; preklad z taliančiny: Michal Giertli

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie