Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. PONCIÁN, pápež a mučeník /13. 8. 2019/

SV. PONCIÁN, pápež a mučeník Pochádzal zo známeho rímskeho rodu Calpurniovcov. Pápežom bol v rokoch 231-235 za vlády cisára Alexandra Severa (222-235). Bolo to obdobie pomerného pokoja pre Cirkev. Pri tomto vonkajšom pokoji Cirkev však trpela vnútorne, a to väčšmi rozkolom protipápeža Hypolita a jeho stúpencov. Ako vidieť z predchádzajúceho životopisu sv. Hypolita, tento rozkol trval už od roku 217. Zmena nastala roku 235. Vtedy rímski legionári zabili mierneho cisára Alexandra Severa. po ňom nastúpil Maximilián Trán (235-238), ktorý začal hneď prenasledovať kresťanov. Pápeža Ponciána i jeho protivníka dal odvliecť na ostrov Sardíniu, kde museli vykonávať ťažké nútené práce. Poncián vedel, že sa už do Ríma nevráti, a preto oznámil rímskej cirkvi, že sa zrieka jej vedenia, aby mohol byťzvolený nový rímsky biskup. Údajne toto Ponciánovo zrieknutie sa najvyššej cirkevnej funkcie pohlo Hypolita, aby sa aj on zriekol všetkých nárokov na rímske biskupstvo a aby vyzval svojich stúpencov k obnoveniu cirkevnej jednoty. Poncián a Hypolit zomreli na následky nezdravého prostredia a zlého zaobchádzania. Keďže zomreli zmierení, Cirkev obochuctievala spoločne ako svätých mučeníkov. Ich telesné pozostatky previezli do Ríma, kde ich pochovali na rozličných miestach. Ponciánovo telo uložili do tzv. pápežskej krypty v katakombách pri Appijskej ceste. Zlomky jeho náhrobného kameňa i s nápisom objavili archeológovia na začiatku nášho storočia. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie