Svätý Anton Primaldo a spoločníci (mučeníci Otranta) /14. 8. 2019/ † 14. august 1480 Otranto, Taliansko

Svätý Anton Primaldo a spoločníci (mučeníci Otranta) Umučenie ANTONA PRIMALDA A SPOLOČNÍKOV je historicky začlenené do čias vojnového konfliktu, ktorý na dlhú dobu ovplyvnil vzťahy medzi Európou a Osmanskou ríšou. Potom, ako Konštantínopol v roku 1453 padol do rúk Osmanov a po obliehaní Belehradu v roku 1456, sa sultán Mohamed II., vládca Osmanskej ríše, v roku 1479 márne pokúšal získať ostrov Rodos. Zameral sa teda na krajné pobrežie Talianska, ktoré bolo najbližšie k prístavom v Albánsku, ktoré už boli pod jeho nadvládou. Turci sa priblížili k mestu Otranto s približne 150 loďami a 15-tisíc mužmi. Mesto malo vtedy 6-tisíc obyvateľov a aragónske vojsko ho opustilo, keďže vtedy bojovalo v Toskánsku. Hneď na začiatku obliehania mesta bola vyslaná ako podmienka kapitulácie žiadosť zrieknuť sa viery v Krista a konvertovať na islam. Po odmietnutí tejto požiadavky bolo mesto bombardované a 12. augusta padlo do rúk agresorov. Tí ho vyplienili a v miestnej katedrále usmrtili arcibiskupa Štefana Pendinelliho, kanonikov, rehoľníkov a veriacich. Na druhý deň veliteľ Gedik Achmet Pascià nariadil, aby všetci zajatí muži – približne 800 mužov počnúc od pätnástich rokov nahor – boli predvedení do tureckého tábora a tam nútení k zrieknutiu sa viery. Odpoveď, ktorú dal v mene všetkých Anton Pezzulla, zvaný Primaldo, jednoduchý strihač súkna, bola okamžitá a rozhodná. Vyhlásil, že Ježiša Krista pokladajú za Božieho synáčika, svojho Pána a pravého Boha a že chcú radšej tisíckrát zomrieť ako ho zaprieť a stať sa Turkami. Nato Achmet Pascià nariadil vykonanie trestu smrti. Boli im odťaté hlavy, alebo boli rozštvrtení mečom. Celý jeden rok boli nepochované telá nechané na mieste popravy, pokiaľ ich nenašli vojská poslané oslobodiť Otranto. V júni roku 1481 boli ich telá uložené v neďalekom chráme nazvanom „k prameňu Minervy“, ale 13. októbra nasledujúceho roka boli prenesené do katedrály. Na začiatku 16. storočia bola v katedrále zriadená kaplnka, kde relikvie mučeníkov našli trvalé miesto a ku ktorému neustále prúdia zástupy pútnikov. Miestna cirkev slávi 14. august ako slávnostný deň ich spomienky. Dňa 12. mája 2013 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne ich pápež František počas obradu kanonizácie zapísal do zoznamu svätých a stanovil, aby boli uctievaní v celej Cirkvi Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim Zdroj:Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 3/2013