Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia - 20. nedeľa v Cezročnom období

Neprišiel som darovať pokoj, ale rozdelenie /18. 8. 2019/

Iste je nám všetkým nepríjemné, keď počujeme húkať sirény. V prvom momente nás napadne, že niekde sa niečo stalo. Máme pred očami sanitku, ktorá sa ponáhľa do nemocnice, či požiarne auto, ktoré sa náhli k požiaru. V duchu poľutujeme ľudí, ktorým sa stalo nešťastie, ba mnohí sa iste za nich aj pomodlíme, aby im Pán bol na pomoci. Možno slová Ježiša z dnešného evanjelia nám znejú čudne: "Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!" Veď kto z nás má rád bolesť, utrpenie alebo požiar? Či nie je toho dosť v každodennom živote a ešte o tom hovorí aj Ježiš? A to nemyslím vás, starších, ktorí ste zažili druhú svetovú vojnu a v nej iste bolo dosť ohňa, a ani vás, ktorí ste na vlastnej koži pocítili nešťastie požiaru. Lenže, bratia sestry, nezostaňme v omyle. Ježiš svojimi slovami nemyslí na opravdivý oheň. Ježišov oheň je vlastne sila, ktorá má zachvátiť celý svet. Ježišov oheň je jeho blahozvesť, evanjelium, slovo, vlastne On sám. Evanjelium, ktoré nám zniesol z neba, je sila tak mocná, že je schopná popretŕhať akékoľvek zväzky, ktoré by sa jej protivili. Kto sa ňou nechá zasiahnuť, toho hneď pripraví o to, na čo je naviazaný, aby na prvom mieste v jeho živote bol Boh. Veď Ježiš jasne hovorí: "Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať." Na inom mieste hovorí, že treba hľadať najskôr Božie kráľovstvo a ostatné sa nám pridá. Kto sa pridŕža tejto Ježišovej zásady, pocíti spasiteľný pokoj. Tento pokoj ho často postaví proti všetkým, čo sa protivia Ježišovým slovám. dokonca to môže byť aj vlastný otec, či matka, syn, dcéra, nevesta, ba i svokra. Evanjelium je ako oheň a všetci, čo v neho veria, nechajú sa ním ochotne spaľovať. To znamená, že budú evanjelium žiť vo svojom živote a ten, kto to dokáže, plní očakávanie Ježiša Krista, ktorý nechce nič iné, len aby už oheň, ktorý priniesol, vzplanul. Ježišove slová sa naplnili. Oheň vzplanul. Spočiatku to bol iba malý plamienok, ktorí vytvorili apoštoli a zopár zbožných žien. Potom sa však začal šíriť po celej Rímskej ríši a napokon po celom svete. Rozrástol sa nielen do priestoru ale aj do času. Zasiahol aj našu dobu. Sme svedkami vzniku mnohých evanjeliových hnutí, ktoré sa snažia tento oheň prijať a potom ho ďalej rozširovať. Lenže pozor! Nemožno hovoriť iba o hnutiach v Cirkvi. Oheň má zasiahnuť aj každého jedného z nás. Preto je nevyhnutné sa pýtať: "Ako je to v mojom prípade? Horím pre Krista? Alebo som nebodaj odtiahol od neho ruky, aby som sa nepopálil, lebo sa mám príliš rád? Aby mi nebodaj nepopálil i to, čo mám rád - neviazané zábavy, vášne, peniaze, slávu, priateľstvo, alebo aj ľahostajnosť byť takým, akým mám byť? Vôbec nie jednoduché žiť podľa evanjelia. Kto sa o to snaží, je šťastný, lebo je naplnený Kristom, tak ako mladý Mexičan Alvarez. V roku 1926 vrcholilo v Mexiku prenasledovanie kresťanov a jeho odsúdili na smrť. Vláda totiž zakázala verejne sa hlásiť ku Kristovi a on to urobil. On žil evanjeliom aj keď vedel, že kto vyzná Krista pred ľuďmi… Keď vyniesli rozsudok, požiadal o pero a papier. Napísal svojej snúbenici posledný list: "Mária, mám Ťa stále rád. Nezazlievaj mi však, že Krista mám radšej. Nezabudni dnes na svojho Alvareza! Nezabudni dnes o tretej popoludní. Vtedy svojou smrťou dosvedčím svoju lásku ku Kristovi a jeho večnej pravde. V jeho evanjeliu som našiel svetlo, ktoré ožiarilo celý môj život i moju smrť." Možno ale niekto povie: "Ďakujem pekne za také šťastie!" Ale či necítite, bratia a sestry, že tento list z väzenia nie je bolestný výkrik pred smrťou, ale rozhodný hlas človeka, ktorý je zapálený evanjeliom? Ono ho síce pripravilo o časný život, ale len preto, aby mu otvorilo život večný. Každý, kto je skutočne zapálený evanjeliom, je šťastný. Pozor! Zapálený evanjeliom! Lebo je možné byť zapálený hriechom, či žiadostivosťou. Ale nezabudnime, že všetko má svoj dosah vo večnosti. Je pravda, že Ježišov oheň nás aj o niečo oberie, ale iba preto, aby sme mali voľné ruky a nabrali do nich skutočné hodnoty. Zapáľme sa aj pri tejto svätej omši Ježišovým ohňom a šírme ho okolo seba v hojnej miere počas nastávajúceho týždňa. Zdroj:www.trojica.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie