« Späť

Hriešnikov napomínať

Prežívame rok Milosrdenstva, preto sa počas jeho trvania budeme zastavovať popri jednotlivých skutkoch milosrdenstva. K ich konaniu nás povzbudzuje aj samotný sv. otec František. Skutky delíme na skutky tesného a duchovného milosrdenstva. Ako prvý je zo skutkov duchovného milosrdenstva skutok Hriešnikov napomínať.Tejto téme sa venoval sv. otec František 7.9.2014 pri nedeľnej modlitbe Anjel Pána. Zdroj:tkkbs.sk-skrátené

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Evanjelium tejto nedele, úryvok z 18. kapitoly Matúša, predstavuje tému bratského napomínania v spoločenstve veriacich. Teda ako mám napomínať iného kresťana, keď robí, čo nie je dobré. Ježiš nás učí, že keď sa môj brat kresťan dopustí hriechu proti mne, keď ma zraňuje, mám byť k nemu milosrdný a predovšetkým mám s ním hovoriť osobne a objasniť mu, že to, čo povedal alebo urobil, nie je dobré. A ak ma môj brat nepočúvne? Ježiš naznačuje postupné kroky: po prvé vráť sa a hovor s ním spolu s dvoma alebo tromi ďalšími ľuďmi, aby si lepšie uvedomil chybu, ktorú urobil. Ak napriek tomu neprijíma napomenutie, je potrebné povedať to spoločenstvu. A ak nepočúvne ani spoločenstvo, je treba, aby pocítil rozkol a oddelenie, ktoré sám spôsobil tým, že sa vzdialil od spoločenstva s bratmi a sestrami vo viere.

Fázy tejto cesty naznačujú pričinenie, ktoré Pán vyžaduje od svojej komunity pri sprevádzaní toho, kto chybí, aby sa nestratil. Najprv je potrebné, aby sa nešlo s vecou „na bubon“ a zabránilo sa pletkám v spoločenstve – to je prvá vec, zabrániť tomuto. «Choď a napomeň ho medzi štyrmi očami» (porov. verš 15). Postoj miernosti, opatrnosti, pokory, pozornosti voči tým, ktorí sa dopustili chyby, aby sa zabránilo ubližovaniu a zabitiu brata slovami. Pretože viete, že aj slová môžu zabíjať! Keď ohováram, keď nespravodlivo kritizujem, keď brata „deriem z kože“ svojím jazykom, to znamená ničiť povesť iného! Aj slová zabíjajú. Dajme si na to pozor.

Zároveň táto diskrétnosť, keď sa s ním porozprávam osamote, má aj ten dôvod, aby sme hriešnika zbytočne nezahanbili. Keď o tom hovoríme medzi nami, nikto si to nevšimne a všetko je v poriadku. Je to v duchu prípadnej potreby pristúpiť k nasledujúcim postupným krokom, ktoré predpokladajú účasť niektorých svedkov a potom aj komunity. Cieľom je pomôcť tomu človeku, aby si uvedomil, čo urobil, a že svojím pochybením urazil nie jedného, ale všetkých. Cieľom je tiež pomôcť nám odpútať sa od hnevu alebo odporu, ktoré robia len zlo: tá horkosť srdca, ktorá vzbudzuje hnev a zášť, ktoré nás privádzajú k urážkam a útokom. Je veľmi smutné vidieť, ako z úst kresťana vychádzajú urážky alebo agresia. Je to zlé. Rozumiete? Žiadne nadávky! Urážať nie je kresťanské. Chápete? Urážať nie je kresťanské.

V skutočnosti pred Bohom sme všetci hriešnici, ktorí potrebujú odpustenie. Všetci. Ježiš nám predsa povedal, aby sme nesúdili. Bratské napomenutie je vecou lásky a pospolitosti, ktoré musia vládnuť v kresťanskom spoločenstve, je to vzájomná služba, ktorú si môžeme a máme preukazovať jedni druhým. Napomínať brata je služba, a je možná a efektívna iba vtedy, ak si je každý vedomý toho, že je hriešnik a potrebuje Pánovo odpustenie. To isté svedomie, ktorým spoznávam chybu toho druhého, pripomína ešte predtým mne, že som pochybil a toľkokrát.

Preto sme vždy na začiatku svätej omše vyzvaní uvedomiť si pred Pánom, že sme hriešnici, a vyjadriť slovami a gestami úprimnú ľútosťou srdca. Hovoríme: ‚Zmiluj sa nado mnou, Pane. Som hriešnik!‘ Vyznávam všemohúcemu Bohu svoje hriechy. A nehovorím: ‚Pane, zmiluj sa nad týmto, čo je vedľa mňa, alebo nad touto, ktorí sú hriešnici.‘ Nie! Zmiluj sa nado mnou. Všetci sme hriešnici, ktorí potrebujú Pánovo odpustenie. Je to Duch Svätý, ktorý hovorí k nášmu duchu a dáva nám spoznať naše chyby vo svetle Ježišových slov.

A
ten istý Ježiš nás pozýva všetkých, svätých i hriešnikov, k svojmu stolu, zvolávajúc nás z križovatiek ciest v rôznych situáciách života (porov. Mt 22,9-10). A medzi podmienkami, ktoré sú spoločné pre účastníkov slávenia Eucharistie, sú dve základné, dve podmienky ako správne ísť na omšu: všetci sme hriešnici a všetkým Boh dáva svoju milosť. To sú dve podmienky, ktoré otvárajú dvere, aby sme správne vstúpili do slávenia svätej omše. Musíme vždy pamätať na to, že najprv máme ísť k bratovi s bratským napomenutím.

Vyprosujme si to všetko na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie, ktorej liturgický sviatok narodenia budeme zajtra sláviť.“



Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk)https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140907001

 

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie