« Späť

Životopisy svätých

Svätá Paula Frassinetti, rehoľníčka /11. 6. 2019/ * 3. marec 1809 in Janov, Taliansko † 11. jún 1882 Rím

Svätá Paula Frassinetti, rehoľníčka Paula sa narodila 3. marca 1809 v Janove ako tretie dieťa v rodine Jána Krstiteľa (Giovanni Battista) a Angely Frassinettiovcov. Pochádzala z piatich detí. Pokrstená bola v deň svojho narodenia. Keď mala deväť rokov, zomrela jej matka. Keďže mala len bratov, na ňu pripadla starosť o domácnosť. Hlboko sa jej dotkol deň jej prvého sv. prijímania a takisto kňazská vysviacka jej brata Jozefa. S ním sa veľa rozprávala o duchovných veciach. Oslovila ju najmä veta: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden.“ Otec si však nevedel predstaviť život bez nej. Snažila sa teda svoju vnútornú túžbu utíšiť a očakávala, kým zasiahne sám Boh. A to sa naozaj stalo. Keď mala devätnásť rokov, začala veľmi silno pociťovať únavu. Jej brat, ktorý bol vtedy farárom v malej dedinke Quinto na pobreží mora, ju zobral k sebe, aby si oddýchla. Čistý prímorský vzduch jej urobil dobre. Vo farnosti sa začala venovať mladým. Každú nedeľu chodili na vychádzky do lesa a rozprávali sa o duchovných veciach. Čoskoro spolu s mladými dievčatami vytvorili skupinu. Paula sa stala ich vodkyňou. Rozprávala im o živote odovzdanom jedine Bohu a starala sa o ich duchovnú formáciu. Svojmu bratovi sa zdôverila s myšlienkou založiť nový inštitút. Napriek všetkým prekážkam sa jej túto myšlienku podarilo zrealizovať. Dňa 12. augusta 1834 v kostole sv. Kláry v Albaro v Janove sa sedem mladých žien zasvätilo Bohu. Sv. omšu pre nich slúžil Paulin brat Jozef Frassinetti. V Quinte si zakrátko otvorili školu pre chudobné deti. Dlho do večera museli pracovať, aby si zarobili na živobytie. Radosť a nadšenie im však nechýbalo a škola prekvitala. V tom čase vypukla v Janove cholera. Pauline spoločníčky sa rozhodli ísť pomáhať aj tam. V roku 1835 ju oslovil kňaz z Bergama otec Luca Passi, priateľ jej brata Jozefa. Prosil ju o pomoc v diele, ktoré on sám začal. Založil organizáciu sv. Doroty s cieľom pozdvihnúť chudobnú mládež. Tu našla Paula svoje uplatnenie a neváhala to prijať. Bol to významný okamih jej života, ale aj života jej inštitútu. Začali sa totiž nazývať „Sestry sv. Doroty“. Ich cieľ sa stal konkrétnejším: „V absolútnej dôvere v Boha evanjelizovať cez výchovu mladých a chudobných.“ V Janove otvorila ďalšie domy a v roku 1841 sa jej podarilo otvoriť prvý dom aj v Ríme. Pápež Gregor XVI. bol nadšený jej dielom a podporil ju na súkromnej audiencii. Sestry zápasili s ťažkosťami, chudobou a chorobami, s nedostatkom peňazí, ale napriek všetkému ich dielo napredovalo. Pápež Pius IX., ktorý nasledoval po Gregorovi, ju takisto podporil. Dielo sa šírilo čím ďalej, tým rýchlejšie. Paula otvorila domy v Neapole, v Bologni, v Ligúrii. V roku 1866 dorazili prvé misionárky z jej sestier do Brazílie, aby aj tam účinkovali. V ten istý rok otvorili prvý dom aj v Portugalsku. Paula stále pripomínala svojim sestrám: „Buďte horiacimi fakľami, ktoré zapália Božou láskou všetkých, s ktorými prídete do kontaktu.“ Žila neustále v úzkom spojení s Bohom. Známe boli jej slová: „Božia vôľa – môj raj!“ Zomrela v Ríme 11. júna 1882. Odišla ticho a pokojne, vyrovnaná, vzývajúc Pannu Máriu. Za svätú bola vyhlásená 11. marca 1984 na Námestí sv. Petra v Ríme pápežom Jánom Pavlom II. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie