obrázok zdroj: radio vatican

Kvetná nedeľa 2013 (Mons. Jorge Mario Bergoglio SJ, arcibiskup Buenos Aires, 27.03.2010)

DBS. Dnešná úvodná modlitba sv. omše sa začínala týmito slovami: „Všemohúci a večný Bože, ty si dal ľudstvu vzor poníženosti v Ježišovi Kristovi“. Naozaj, Ježiš Kristus je cestou Božej poníženosti, Božej pokory. Ponížil sa. Hoci je Boh, ponížil sa, aby bol taký ako my. A nielen to. Zdieľal náš život do tej miery, že sa obťažil našimi hriechmi, aby svojou smrťou a zmŕtvychvstaním premohol našu smrť, ktorú sme si spôsobili hriechom. A dnes, na Kvetnú nedeľu, ktorá má v sebe niečo slávnostného, ale na obzore sa už rysuje temný osud, ktorý Pána očakáva, skôr než sme sa započúvali do pašií, videli sme ho prichádzať na osliatku. Ľudia ho vítajú, pretože ho majú radi, veď kade chodil, dobre robil, učil a uzdravoval. Už sa však pripravuje jeho pokorenie.

Ježiš vstupuje do Jeruzalema. Mohli by sme však povedať, že vstupuje do utrpenia. Neotvorí ústa. Platí o ňom, že je „ako baránok vedený na porážku“. Vidíme tu dokonalú miernosť Boha, zatiaľ čo diabol už posiela svojich kumpánov uskutočniť tie najväčšie krutosti: lži, osočovanie, nespravodlivé odsúdenie, nad ktorým si jeho vrahovia umyjú ruky ako úplné neviniatka ... Áno, nech je zločinec prepustený! A spravodlivého odsúdime! Dôležité bolo neprísť o svoje miesto. Ježiš je obeťou ambícií vladára. Počuli sme, ako to bolo ďalej: Výsmech ... opľutá tvár ... celú noc mučenie vo väzení ... bičovanie ... korunovanie tŕním a potom berie na seba brvno kríža. A Ježiš kráča trpezlivo. Náš Boh je Pán trpezlivosti.

Boh prišiel, aby mi preukázal trpezlivosť s mojimi hriechmi, aby ma spasil. Naozaj, každý z nás dnes môže povedať, že Ježišovi nie je ľahostajný. Ježiš na seba vzal život každého jedného z nás. Nie život všeobecne, ale život každého jedného z nás osobne – aj s menom a priezviskom! Ježiš vie, čo prežívam! Ježiš vie, čo sa deje v tvojom srdci! A platí to pre každého jedného z nás: Ježiš zomrel za mňa! Za každého jedného z nás!

Ježiš bol trpezlivý. A my, ako často strácame trpezlivosť ... a to nielen s druhými, ale aj sami so sebou a so svojimi hriechmi a slabosťami. Skúsme preto v priebehu tohto Veľkého týždňa upierať pohľad na Ježiša ako na Pána trpezlivosti, na Pána, ktorý má takú trpezlivosť s každým z nás! Ktorý má trpezlivosť so mnou, s tebou! A každý rok mi dáva možnosť sláviť Svätý týždeň a Veľkú noc. Každý rok na mňa čaká a s nádejou kráča v tieto dni svoju Krížovú cestu, aby sa dotkol môjho srdca. Dívajme sa na Ježiša, ktorý viac než do Jeruzalema vstupuje do trpezlivého utrpenia, do utrpenia, ktoré mu ja sám spôsobujem hlavne svojou nedôverou v jeho lásku.

A čím viac budem v jeho utrpení vidieť túto jeho lásku ku mne, tým viac sa mi myšlienka naň stane príjemnou a budem si jeho utrpenie rád a často pripomínať v rozjímaní a v modlitbe, lebo je to najkrajšie vyznanie lásky, aké môže ktokoľvek z nás zažiť. Ale Ježišov kríž nie je len vyznanie, je to konkrétny spôsob, ako Ježiš môže uľahčiť aj moje utrpenie, ako sa mi jeho utrpenie môže stať oporou v mojich utrpeniach – ak uverím, že Ježiš vo svojom utrpení prežíval už aj moje vlastné utrpenie, utrpenie každého jedného z nás. Lebo Ježiš netrpel len za nás, On trpel spolu s nami. Ten príbeh utrpenia, ktorý sme pred chvíľou počúvali, bol mojím príbehom, príbehom každého jedného z nás. Ježiš dnes vstupuje aj do tvojho utrpenia, aj do tvojej životnej bolesti, do tvojich sklamaní, nespokojnosti so životom, do tvojej nespokojnosti so sebou samým a s ľuďmi okolo teba. Ak ho prijmeš do svojho srdca, On uľahčí tvoju životnú bolesť a premení tvoje utrpenie na školu lásky, na spôsob, ako sa naučíš milovať seba, Boha aj ľudí, obzvlášť tých, ktorí sami sú pre teba bolesťou a trápením.