Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

"JEDLI A NASÝTILI SA" /11. 2. 2017 / V tom fakte nasýtenia hladných predovšetkým jedno si treba všimnúť: že Kristus afirmuje materiálne hodnoty. Je potrebný chlieb, potrebné sú nejaké podmienky pre časný život, lebo v tomto živote človek môže urobiť veľa dobra, lebo nakoniec svojím časným životom si zasluhujeme večný život.

Všetko, čo slúži rozmnožovaniu síl a schopností tela, zasluhuje si našu akceptáciu.
      Aké závery z toho vyplývajú?
      Najprv pozrieť sa na materiálne hodnoty očami viery: všetky stvorené a vytvorené veci – sú darom Boha, prejavom jeho dobroty a milosrdenstva. To Boh nám dáva tieto veci a rozmnožuje ich prostredníctvom ľudských rúk. Toto vedomie nám káže vážiť si každú ľudskú námahu a vážiť si diela ľudských rúk. Vážiac si dielo človeka – vzdávam úctu Bohu. A podceňujúc, ničiac, márniac ľudské diela – urážam Boha v jeho dobrote a múdrosti.
      Druhý záver – dôverovať Bohu, že nás neopustí v našich materiálnych potrebách. Pretože chválou Boha je živý človek. Môžeme naďalej rátať s rozmnožovaním prostriedkov potrebných pre život. Ale pod akou podmienkou? Nemôže újsť našej pozornosti, pre koho Kristus tento chlieb rozmnožil: pre ľudí, ktorých zaujímalo na prvom mieste Božie slovo a Božie kráľovstvo, život duše a duchovný chlieb. Nie kvôli chlebu šli títo ľudia na pusté miesto za Kristom. Ľudia, ktorí si nadovšetko cenia veci Božieho kráľovstva a svojho duchovného života, zasluhujú si, aby Boh dokonca zázračným spôsobom sa staral o ich časný život.
      Ako však vo svetle týchto úvah ospravedlniť existenciu miliónov ľudí umierajúcich od hladu? Boh však nie je príčinou hladu. Milióny hladujúcich nie sú hanbou pre Boha, ale hanbou pre človeka.
      Či nepodceňujeme akúkoľvek prácu, svoju či cudziu? Nedopúšťame sa márnenia plodov tejto práce? Preukazujem Bohu vďačnosť za materiálne dary? Veď práve takéto dary prinášame ako obetu na oltár, ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa stali Kristovým telom a krvou, „chlebom života“ a „duchovným nápojom“.

Zdroj: Pramene-inšpirácie

napísal Jana Sakalová

9.2.2017 19:21

1449 Prezretí, 0 Komentáre