Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

"Vari z Galiley príde Mesiáš?!"/1. 4. 2017/ Predstav si scénu: veľký zástup ľudí v Jeruzaleme zapĺňa ulice, pretože je sviatok Stánkov. Ľudia už počuli o tomto mužovi, o Ježišovi, ktorý učí s mocou a lieči chorých. Potom ho počujú rozprávať a sú ním očarení. Tento človek je istotne prorok - či možno dokonca Mesiáš. Je však z Galiley. A Mesiáš má pochádzať z Betlehema, Dávidovho mesta. Odrazu sa ľudia hádajú a rozdeľujú na dva tábory: tých, ktorí veria, že Ježiš je Mesiáš - ten, z ktorého potečú prúdy živej vody (Jn 7, 38) - a na tých, čo si myslia, že hádam nemôže byť Mesiášom, keďže jeho pôvod nie je v súlade s Písmom. Očakávali by sme, že Ježišov príchod v čase prinesie pokoj, a teraz tu máme roztržku v zástupe, predpovedajúcu rozdelenie, ku ktorému dôjde po jeho smrti a zmŕtvychvstaní medzi tými, ktorí v neho uveria, a tými, čo neuveria (Jn 7, 43)...

Reakcie a názory ľudí v dnešnom svete voči Kristovej cirkvi je plný kontradikcie. Ich postoje sú často diametrálne odlišné. Sú niektorí, ktorí nedopustia, aby bolo vyslovené krivé slovo na jej adresu. Chránia ju a obhajujú. Sú tu iní, ktorí sú si vedomí hriešnosti ľudí, ktorí sú súčasťou cirkvi a aktívne v nej pôsobia, ale zároveň si uvedomujú jej pozitívne pôsobenie vo svete. Jej charitatívne a duchovné pôsobenie prináša každodenne svoje pozitívne ovocie. Zo strany ďalších je tu aj jasné odmietnutie, ktorí ju považujú za niečo zastaralé - stredoveké, inštitúciu, ktorú treba zavrieť či odstrániť, ktorá stratila svoje miesto v modernom sekulárnom svete. Čítajúc dnešné evanjelium, nie je možné nevidieť aspekt kontradikcie postoja ľudí voči jeho osobe, keď zjavuje svoj pôvod a vzťah k Bohu-Otcovi. Niektorí, vidiac jeho skutky a silu jeho slov, priamo vyznávajú: „Toto je naozaj prorok.“ Iní namietajú, že z Galiley nemôže prísť Mesiáš. Pochybnosti majú ešte aj sluhovia poslaní veľkňazmi a farizejmi, ktorí ho mali predviesť pred Veľradu. Jeho slová a skutky potvrdzujú jeho osobu, ale predstaveným Izraelského národa to nestačí. Odpovedajú násilím, ktoré bude premožené láskou Syna. Aký je náš postoj ku Kristovi a k jeho dielu - Cirkvi? Otázka, ktorá je východiskom ďalšieho konania. Vychádzajúc z chrámu sa prejaví podobne ako v živote rozháraného národa. Ján pripomína: “A všetci sa vrátili domov.” Zhromaždenie nerozpozná, zostane naplnené prázdnotou a samotou. Rozíde sa do svojich domovov naplnené hnevom a rozdelením. Toto prináša negatívny postoj do života človeka. Kto prijme Krista, prijíma svetlo do života. To svetlo sa stáva chrbtovou kosťou našich každodenných postojov a našich drobných skutkov. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie