Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Pas moje baránky! Pas moje ovce! /2. 6. 2017/

Na záver nejakej činnosti alebo určitého obdobia zvykneme urobiť nejakú tú sumarizáciu. Sme na konci Veľkonočného obdobia a je tu čas pozastaviť sa nad naším kráčaním počas tohto obdobia. Úryvky z Jánovho evanjelia nám prinášali informáciu o Kristovej osobe, jeho vzťahu s Otcom, pozvanie k prijatiu jeho posolstva a život v pravde, ktorý prináša slávu. Preto prichádza správny čas na hodnotenie. Kristus to robí otázkou, ktorú predostrie nie len Petrovi. Tá otázka je: “Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?” Je to otázka - lepšie povedané otázky - po veľkosti vzťahu medzi Majstrom a učeníkom. Otázky, ktoré hľadajú to správne pomenovanie lásky medzi nimi: láska ako náklonnosť, láska ako priateľstvo, láska ako odovzdanosť - agapé. Peter, trochu sklamaný, predsa nájde spôsob ako vyjadriť správnym spôsobom svoju lásku voči Pánovi ale aj svoju nedokonalosť ju prežívať v plnosti. Jeho slová sú silné: “Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.” Kristus nad nimi nepolemizuje, ale zveruje Petrovi úlohu. Kristové slová na záver sú jednoduché a veľmi výstižné pre nás všetkých: “Poď za mnou!” Teda kráčať cestou, ktorá je pre nás pripravená. Po ktorej už teraz kráčame, aj keď neustále obzerajúc sa kade-tade, dookola či dozadu, vo svojej rastúcej nespokojnosti. Zdroj:www.domimacak.eu

napísal Jana Sakalová

1.6.2017 22:27

469 Prezretí, 0 Komentáre