Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Duch Svätý vás naučí všetko /5. 6. 2017/

Tento úryvok z evanjelia je Ježišovou odpoveďou na Júdovu otázku, ktorú položil aj za ostatných: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“ (Jn 14,22). Toto je dobre mať na pamäti pri jeho výklade. Ešte lepšie je pozrieť sa, čo predchádzalo Júdovej otázke. Celý rozhovor sa odohráva vo večeradle po tom ako Ježiš umyl učeníkom nohy a začal svoju rozlúčkovú reč: „Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ (Jn 14,19-21). Júdova otázka chce odhaliť, prečo sa Ježiš zrieka svojho mesiášskeho poslania. Mesiáš podľa očakávaní vtedajšej doby i samotných učeníkov sa mal dať poznať svetu, aby nastolil prisľúbené kráľovstvo pokoja. Odmietnutie verejného odhalenia Ježišovej mesiášskej úloh chápali učeníci vo večeradle ako nepochopiteľné cúvnutie v okamihu, keď celý Jeruzalem naplnený pútnikmi pred veľkonočnými sviatkami bol rozrušený Ježišovým vzkriesením Lazára a jeho vstupom do Jeruzalema. Ježiš však necúva zo svojho mesiášskeho poslania, ale čudujúcim sa učeníkom otvára nový horizont: chce byť Mesiášom, ktorý privádza k Otcovi, ktorý z učeníkov robí mesiášsky ľud. Inými slovami Ježiš hovorí, že chce byť Mesiášom vo svojich učeníkoch, čo je akoby pokračovaním vtelenia Slova opísaného na začiatku Jánovho evanjelia v prológu. Preto hovorí o príbytku, ktorý si s Otcom urobia v učeníkoch. Preto hovorí o Tešiteľovi, ktorý bude garantom vernosti Otcovmu Slovu v reči i skutkoch apoštolov. A preto je tu reč o darovanom pokoji, ktorý je mocnejší ako každý strach a rozrušenie. Učeníci ešte nechápu tomuto slovu, ale to od nich Ježiš ani neočakáva. Jeho slovo je tu proroctvom, predpovedá učeníkom to, čo sa naplní pri zoslaní Ducha Svätého, kedy verejne vystúpi mesiášsky ľud s Ježišovou mocou a stane sa Božím kráľovstvom v tomto svete a znamením Božej lásky k tomuto svetu. Pri čítaní tohto evanjelia si je dobre položiť otázku ako žijeme svoju povolanie byť Božím príbytkom, Božím chrámom ako údy Kristovho tajomného tela. Zdroj:www.verbumdomini.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie