Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Jozef z Anchieta, kňaz, jazykovedec a jezuitský španielsky misionár /9. 6. 2017/ * 19. marec 1534 Tenerife, Kanárske ostrovy † 9. jún 1597 Iriritiba, dnes Anchieta, Brazília Význam mena: Boh pridal, rozhojnil (hebr.)

Svätý Jozef z Anchieta, kňaz, jazykovedec a jezuitský španielsky misionár Jezuita Jozef z Anchieta, misionár, apoštol Brazílie, sa narodil 19. marca 1534 v San Cristobal de la Laguna na ostrove Tenerife (Kanárske ostrovy patriace Španielsku). Dňa 1. mája 1551 vo veku 17 rokov vstúpil k jezuitom v Coimbre v Portugalsku po absolvovaní tamojšej slávnej univerzity. V dôsledku krehkého zdravia ho poslali v roku 1553 do Brazílie na zotavenie a tu sa stal neúnavným misionárom. Vylodil sa v Bahia 8. júla 1553 a už nasledujúci rok spolu s otcom provinciálom Manuelom de Nobrega založil novú misiu v Piratininga otvorením kolégia apoštola Pavla. Z Piratininga sa neskôr stalo mesto Sao Paulo, a tak sa brat Jozef počíta medzi jeho zakladateľov. Toto miesto sa stalo centrom pre domorodcov. Jozef sa stal aj učiteľom gramatiky pre deti domorodcov i pre deti portugalských kolonistov. Naučil sa miestny jazyk (tupi-guarani), ktorý používal pri vytvorení niekoľkých užitočných diel, ktorými sa zvyšuje úcta a láska k jeho osobe. Neskôr v roku 1563 zanechal školu a stal sa stálym pomocníkom otca Nobregu. Sprevádzal ho na mierových rokovaniach medzi Portugalčanmi a divokými Tamoyos, ktorí s podporou francúzskych Hugenotov napádali kolónie sv. Vincenta. Pretože riešenie otázky sa odďaľovalo, brat Jozef musel zostať ako rukojemník v neustálom nebezpečenstve smrti medzi kanibalskými Iperoig, ktorí patrili ku kmeňu Tamoyos. V roku 1566 bol vysvätený za kňaza. V nasledujúcom roku bol spoločníkom otca Nobregu pri zakladaní Ria de Janeiro. Ďalších desať rokov bol predstaveným misie sv. Vincenta so zameraním na konverziu kmeňa Tapuyas. V rokoch 1578 až 1586 mu bola zverená celá provincia. Neskôr prešiel do Reritiby. Vždy sa s obnoveným duchom venoval domorodcom, ktorých hľadal v lesoch, aby ich pripravil na konverziu a snažil sa, aby ich priviedol zanechať kočovný životný štýl a usadiť sa v stabilných dedinách. V Reritibe (dnes Anchieta) otec Jozef zomrel 9. júna 1597 vo veku 46 rokov v povesti svätosti. Brazília vďačí za mnohé tomuto jezuitskému misionárovi. Považuje ho za národného svätca pre jeho cnosti, obetavosť, schopnosti divotvorcu a obdivuhodné poznanie síl prírody, divokých zvierat lesa a chorôb. Jozef z Anchieta sa považuje aj za tvorcu brazílskej literatúry. Veľmi rozsiahly je zoznam jeho spisov so širokou škálou náboženských tém, piesní, poézie, gramatiky, básní, listov a oznamov v latinčine, portugalčine a jazykoch tupi a guaranti. V roku 1585 postavil jediný kostol v Guarapary (diecéza Ducha Svätého) zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Proces blahorečenia bol začatý v roku 1617. Dňa 10. augusta 1736 bol vyhlásený za ctihodného pápežom Klementom XII. Svätý Ján Pavol II. ho beatifikoval 22. júna 1980. Pápež František vydal dekrét ekvipolentnej kanonizácie dňa 2. apríla 2014. Zdroj:Preklad z taliančiny: ICLic. Ing. Ľudovít Frindt, časopis Liturgia 3/2014

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie