Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Efrém Sýrsky, diakon, učiteľ Cirkvi /9. 6. 2017/ * okolo 306 Nisibis, dnes Nusaybin, Turecko † jún 373 Edessa, dnes Sanlıurfa, Turecko

Svätý Efrém Sýrsky, diakon, učiteľ Cirkvi Efrém sa narodil okolo roku 306 v Nisibise. Pochádzal z kresťanskej rodiny. Výchovu získal pravdepodobne u nisibiského biskupa Jakuba. Plynule ovládal sýrčinu aj gréčtinu. V mladosti bol dosť tvrdého srdca a samopašný. Neskôr však nastal u neho obrat, odišiel do hôr k známemu pustovníkovi a tam dlhý čas žil v prísnej kajúcnosti. Keď roku 367 Peržania obsadili Nisibis, Efrém sa utiahol do Edesy v Sýrii (terajšia Urfa v juhozápadnom Turecku). Tam bol vysvätený za diakona. Za kňaza sa nechcel dať vysvätiť, necítil sa toho hodný. Stal sa široko-ďaleko známym kazateľom, ktorému sa nik nevyrovnal. Jeho reči boli strhujúce a presvedčivé. Bojoval proti vtedajším bludárom – ariánom i apolinaristom, ktorí popierali božstvo Ježiša Krista. Hovorieval najmä o smrti, súde, nebi a pekle. Napísal aj exegetické výklady takmer celého Svätého písma. Písal spisy vieroučné, mravoučné, kázne a pohrebné reči. Okrem toho zložil cirkevné hymny, básne a piesne. Počet jeho diel je veľmi veľký – presahuje číslo 320. V tejto oblasti je jedinečný v celej cirkevnej literatúre. Všetky jeho spisy sú svedectvom o tom, že Cirkev aj v starokresťanských časoch učila tie isté pravdy ako dnes. Keď roku 372 vypukol v Edesse mor, Efrém sa odobral zo samoty, aby pomáhal chudobným a nemocným. Ako diakon bol hlavným organizátorom pomoci tým, ktorí to potrebovali. Keď bol na smrteľnej posteli, hrnulo sa k nemu množstvo ľudí, každý sa chcel s ním rozlúčiť. Zomrel asi 9. júna 373 v Edesse. Časom sa na neho zabudlo, až v 18. storočí znovu objavili hodnotu a krásu jeho spisov. Pápež Benedikt XV. mu v roku 1920 udelil titul učiteľ Cirkvi. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie