Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. LUDOLF RATZEBURSKÝ /29. 3. 2018/ biskup (zomr. r. 1250)

SV. LUDOLF RATZEBURSKÝ biskup Sv. Ludolf bol kanonikom ratzeburskej katedrály (v severnom Nemecku), ktorá bola od čias sv. Evermonda (sviatok 17. febr.) zverená premonštrátskej reholi. Ratzeburský biskup bol súčasne opátom tamojších premonštrátov. Tak to bolo aj v Ludolfovom prípade. V r. 1236 sa stal biskupom a opátom. Starostlivo bdel nad zvereným biskupstvom aj nad rehoľnou disciplínou v Ratzeburgu a v neďalekom ženskom premonštrátskom kláštore Rehne, ktorý založil. Pri obrane práv Cirkvi sa dostal do konfliktu so saským markízom Albertom, ktorý ho uväznil. Keď ho nijakým týraním nemohol prinútiť k ústupkom, prepustil ho. Avšak Ludolfovo zdravie bolo už podlomené. Uchýlil sa do minoritského kláštora, kde sa modlitbou, pôstom a bdením pripravoval na smrť. Zomrel 29. marca 1250. Veriaci ho hneď uctievali ako mučeníka, ktorý zomrel pri obrane práv sebe zverenej miestnej cirkvi. Pápež Benedikt XIII. potvrdil túto úctu v októbri 1725. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie