Bl. František Kęsy a štyria spoločníci, mučeníci /13. 6. 2018/

Bl. František Kęsy a štyria spoločníci, mučeníci Keď sa 1. septembra 1939 začala druhá svetová vojna, saleziánsky dom v Poznani na Wronieckej bol okupovaný a premenený na nemecké kasárne. Oratórium naďalej fungovalo v záhradách mimo mesta a v blízkych lesoch. Medzi chlapcami vzniklo veľa malých tajných združení. V septembri 1940 nacisti zatkli Františka Kesyho a jeho štyroch spoločníkov z oratória a obvinili ich z príslušnosti k tajnej organizácii. Odviedli ich do väzenia Pevnosť VII v Poznani kde ich mučili a vypočúvali. Následne ich presunuli do iného väzenia. Nie vždy mali chlapci šťastie byť spolu. Nakoniec boli odsúdení na smrť. Umučili ich v Drážďanoch 24. augusta 1942. Väzenie prežívali v duchu viery a saleziánskej spirituality. Modlili sa denné modlitby, ruženec, novény k donovi Boscovi a Márii Pomocnici. Usilovali sa zostať v kontakte s vlastnými rodinami, ktorými posielali tajné správy, povzbudzovali ich k odvahe a prosili o modlitby. Ak mohli, prežívali v celách sviatočne aj liturgické sviatky. Dekrét o ich mučeníckej smrti bol vydaný 26. marca 1999 a za blahoslavených ich vyhlásil Ján Pavol II. vo Varšave 13. júna 1999. František Kęsy Narodil sa v Berlíne 13. novembra 1920. Jeho rodina sa presťahovala do Poznane za prácou. František bol ašpirantom v malom seminári saleziánov v Lade. Počas okupácie, keďže nemohol pokračovať v štúdiu, zamestnal sa v priemyselnej továrni. Voľný čas trávil v oratóriu, kde v silnom priateľstve s ďalšími štyrmi pôsobil ako animátor v skupinách a pri podujatiach. Spomínajú naňho ako na citlivého a zároveň veselého, pokojného, sympatického a vždy ochotného poslúžiť iným. Takmer denne pristupoval ku svätému prijímaniu a večer sa modlieval ruženec. „Vo Wronkach, pretože som bol na cele sám – píše svojej rodine – som mal čas na uvažovanie o sebe. Sľúbil som, že budem žiť, ako nám to odporúčal don Bosco, tak, aby sa to páčilo Pánovi a jeho Matke, najsvätejšej Márii. (…) Prosím dobrého Boha, aby všetky tieto súženia a ťažkosti doľahli na mňa a nie na vás.“ Eduard Klnik Narodil sa 21. júna 1919. Bol nesmelý a pokojný, ale keď vstúpil do oratória, stal sa plným života. Bol systematickým a zodpovedným študentom. Vyznačoval sa veľkým nasadením na každom poli aktivít a budil dojem seriózneho a hlbokého mladíka. Jarogniew Wojciechowski Narodil sa v Poznani 5. novembra 1922. Rád meditoval, prehlboval si pohľad na veci, aby lepšie pochopil udalosti. Bol animátorom v tom najlepšom zmysle slova. Vyznačoval sa dobrým humorom, usilovnosťou a svedeckým životom. Ceslaw Jóżwiak Narodil sa v Lazynie 7. septembra 1919. Mal trochu prudkú ale spontánnu povahu, plnú energie. Vedel sa ovládať, bol obetavý a spoľahlivý. Usiloval sa o dokonalý kresťanský život a napredoval v ňom. Istý kamarát z väzenia o ňom píše: „Mal dobré srdce, dušu ako krištáľ… Zdôveril sa mi s jednou starosťou: nikdy sa nepošpiniť niečím nečistým.“ Eduard Kaźmierski Aj on sa narodil v Poznani, 1. októbra 1919. Typickou bola pre neho miernosť, rozvážnosť, dobrota. V oratóriu rozvíjal svoj neobvyklý hudobný talent. Náboženský život, ktorým sa žilo v jeho rodine a u saleziánov ho doviedol ku kresťanskej zrelosti. Počas väzenia preukázal veľkú lásku aj ku najstarším spoločníkom. Bol vnútorne slobodný od každého hnevu voči mučiteľom. Zdroj:www.životopisysvatych.sk