Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. OTO BAMBERSKÝ /7. 9. 2018/ biskup (zomr. r. 1139)

SV. OTO BAMBERSKÝ biskup Niektoré slovenské kalendáre uvádzajú na deň 7. septembra sv. Ota. Avšak v celocirkevných kalendároch sa v dnešný deň nespomína svätec tohto mena. No v bamberskom biskupstve (v západnom Nemecku) sa 30. septembra slávi sviatok sv. Ota, niekdajšieho biskupa tejto diecézy. Preto si na tomto mieste priblížime jeho životné osudy. Sv. Oto Bamberský sa narodil niekedy v r. 1062-63 vo Švábsku. Rodičia mu zomreli, keď bol ešte mladý. Po ich smrti odišiel s bratom Fridrichom do Poľska, kde si otvorili školu. Za istý čas bol na dvore poľského kráľa Vladislava I. (1080-1102). Ešte pred rokom 1090 vstúpil do služby nemeckého cisára Henricha IV. (1056-1106). Ten ho v r. 1101 vymenoval za svojho kancelára a po smrti bamberského biskupa Róberta (r. 1102) za jeho nástupcu. Cisár poslal vyslancov k pápežovi Paschalovi II. (1099-1118), aby uznal Otovu voľbu a aby ho vysvätil za biskupa. Medzitým sa v r. 1105 konal v Mohuči ríšsky snem, ktorý zvolil Ota za legáta, ktorý mal dosiahnuť obnovenie narušeného mieru medzi cisárom a pápežom. Oto sa vybral do Ríma. Keď prechádzal Tirolskom, prepadli ho a zajali ozbrojenci grófa Róberta. Avšak zakrátko ho prepustili na zásah bavorského vojvodu. Oto prišiel 13. mája 1106 do Ríma, odkiaľ pokračoval do Anagni, kde sa vtedy zdržoval pápež. Ten ho slávnostne vysvätil za biskupa. V zápase o investitúru (udeľovanie cirkevných hodností), ktorý sa viedol vtedy medzi pápežmi a panovníkmi, Oto bol jasne na strane pápežov. Avšak v spore medzi pápežmi a nemeckým cisárom Henrichom IV. sa usiloval byť neutrálny. To mu umožňovalo vykonávať sprostredkovateľské poslanie. No radikálni biskupi pokladali jeho postoj za oslabovanie cirkevnej pozície a dosiahli na synode vo Fritzlare r. 1118 jeho prechodné suspendovanie. Šikanovaný biskup sa však veľmi zaslúžil o to, že sa dlhoročný ťažký boj napokon skončil zmierlivo r. 1121 Wormským konkordátom. Hoci sa v zápase medzi svetskou a cirkevnou mocou správal zmierlivo, vo vnútrocirkevnej disciplíne sa neuspokojoval s kompromismi. Reformoval klérus a pričinil sa o upevnenie disciplíny tak medzi svetským ako aj medzi rehoľným duchovenstvom. Starostlivosťou o kláštory si zaslúžil titul "otec mníchov". Spolupracoval na vybudovaní 15 veľkých a šiestich menších kláštorov, ako aj štrnástich kostolov. Jeho činnosť sa okrem bamberskej diecézy rozšírila aj na würzburskú, regensburskú, pasovskú, eichstättskú, halberstadtskú a aquilejskú. Biskup Oto usporiadal viaceré synody a podporoval reformu cisterciánskej a premonštrátskej rehole. Osobitnú zmienku si zaslúži jeho misia v Pomoransku pri Baltickom mori v r. 1124. Pôsobil tam s asi dvadsiatimi duchovnými a s laickými pomocníkmi. Mnohých pohanov získali do Cirkvi, vybudovali kostoly. Narazili aj na odpor, pre ktorý museli misiu prechodne opustiť. No v r. 1128 bol biskup Oto znovu na tomto tvrdom misijnom poli, kde šíril kresťanstvo slovom i spismi. Biskup Oto Bamberský zomrel v Bambergu 30. júna 1139. O 50 rokov neskôr ho vyhlásil za svätého pápež Klement III. Jeho telesné ostatky sú uložené v kostole sv. Michala. V Rímskom martyrológiu je jeho sviatok uvedený na 2. júla. Ale v bamberskom biskupstve sa slávi 30. septembra a v Pomoransku 1. októbra. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie