« Späť

Životopisy svätých

Bl. Alan de la Roche, kňaz, rehoľník /8. 9. 2018/ * okolo 1428 Bretónsko, Francúzsko † 8. september 1475 Zwolle, Holandsko Atribúty: rehoľné rúcho dominikána, ruženec

Bl. Alan de la Roche, kňaz, rehoľník Všetky veci, aj najsvätejšie, podliehajú zmenám, zvlášť, ak závisia na slobodnej ľudskej vôli. Takže niet sa čo čudovať, že bratstvo sv. ruženca si udržalo svoju prvotnú horlivosť len jedno storočie po tom, čo bolo založené sv. Dominikom. Potom bolo akoby pochovanou a zabudnutou vecou. Bezpochyby aj zlomyseľné machinácie a žiarlivosť diabla sa vo veľkej miere pričinili o to, že ľudia začali zanedbávať sv. ruženec, a takto zastavovali prívod Božej milosti, ktorú ruženec pritiahol na svet. Takto v r. 1349 Pán Boh potrestal celú Európu a poslal nastrašnejšiu pohromu, aká kedy bola v ktorejkoľvek krajine. Začala najprv na východe a rozšírila sa cez Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Poľsko a Maďarsko, nesúc spustošenie, kdekoľvek prišla – pretože zo sto mužov sotva jeden prežil, aby povedal, čo sa stalo. Veľké mestá, malé mestá, dediny a kláštory boli takmer úplne opustené počas troch rokov, čo trvala epidémia. Po tomto súžení od Boha čoskoro nasledovali dve ďalšie: heréza flagelantov a tragická schizma v r. 1376. Neskôr, keď tieto skúšky prešli vďaka Božiemu milosrdenstvu, Panna Mária zjavila blahoslavenému Alanovi, aby oživil staré bratstvo sv. ruženca. Blahoslavený Alan bol jedným z dominikánskych otcov z kláštora v Dinan v Bretónsku. Bol vynikajúcim teológom a preslávil sa svojimi kázňami. V roku 1460 dostal zvláštne Božie vnuknutie, aby kázal o ruženci. Rozprával sa s ním vo sv. hostii: „Chceš ma znova ukrižovať?“ povedal Ježiš. „Čo si povedal, Pane?“ spýtal sa Alan, celý vydesený. „Raz si ma už ukrižoval svojimi hriechmi,“ „ a ja by som sa dal radšej znova ukrižovať, ako by mal byť môj Otec urazený hriechmi, ktoré ste páchali. Križujete ma znova, pretože už máte poznanie a pochopenie, ktoré potrebujete, aby ste mohli kázať o ruženci mojej Matky, a nerobíte to, takže vy sami ste vinní za hriechy, ktoré ostatní páchajú. Táto strašná výčitka prinútila Alana, aby sa slávnostne odhodlal neodkladne kázať o ruženci. Aj Panna Mária s ním raz hovorila, aby ho podnietila ešte viac kázať o ruženci: „Bol si veľkým hriešnikom vo svojej mladosti,“ povedala, „ale získala som milosť tvojho obrátenia od môjho Syna. Keby to bolo bývalo možné, rada by som bola podstúpila akékoľvek utrpenie, len aby som ťa zachránila, lebo obrátení hriešnici sú mojou slávou. A bola by som to urobila aj preto, aby som ťa urobila hodným čo najviac kázať o mojom ruženci.“ Aj sv. Dominik sa zjavil bl. Alanovi a povedal mu o veľkých úspechoch jeho služby. Neúnavne teda kázal o sv. ruženci, jeho kázne priniesli veľké ovocie a mnohí ľudia sa obrátili počas jeho misií. Dominik povedal Alanovi: „Len pozri, aké nádherné výsledky som získal cez kázne o sv. ruženci!“ Ty a všetci, čo milujú Pannu Máriu, by mali robiť to isté, aby ste cez túto svätú praktiku ruženca pritiahli všetkých ľudí k skutočnej vede čností.“ Toto je v krátkosti história, ako sv. Dominik založil modlitbu sv. ruženca a ako ju znovu nastolil blahoslavený Alan. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie