Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. VENDELÍN /20. 10. 2018/ pustovník (6. stor.)

SV. VENDELÍN pustovník V minulosti patril sv. Vendelín pustovník medzi veľmi uctievaných svätých, a to najmä na kresťanskom vidieku. Dodnes svedčia o tejto úcte stovky kaplniek a pútnických miest v západnej a strednej Európe, odkiaľ sa úcta sv. Vendelína rozšírila aj do Severnej Ameriky. Avšak historici nám o ňom poskytujú veľmi málo konkrétnych údajov. Prakticky isté je, že pochádzal z Írska a zomrel v trevírskej oblasti (v terajšom západnom Nemecku) okolo r. 578. Čoskoro po jeho smrti sa začala šíriť jeho úcta. Avšak jeho životopisy, ktoré sa nám zachovali, pochádzajú až z konca stredoveku (15. stor.) a obsahujú veľa legendárnych údajov. Podľa spomenutých životopisov Vendelín pochádzal zo škótskeho kráľovského rodu. Rozhodol sa však, že opustí kráľovský dvor a zasvätí svoj život Bohu ako pustovník. No najprv si vykonal púť do Ríma. Pri spiatočnej ceste sa zastavil v trevírskom kraji a tam aj ostal. Postavil si pustovňu, v ktorej sa modlil a z ktorej občas vyšiel do okolitej prírody. Tam ho raz stretol akýsi statkár, vyhrešil ho ako lenivého tuláka a dal mu pásť svoje svine. Vendelín šiel a statočne si plnil pastierske povinnosti. Pritom však nezanedbával modlitbu a konal skutky kajúcnosti. Časom si statkár obľúbil tohto zvláštneho pastiera a dovolil mu na svojom pozemku postaviť si pustovňu. Onedlho sa k Vendelínovi pridali ďalší muži a on sa stal ich duchovným vodcom. Keď zomrel, pochovali ho najprv v jeho pustovníckej cele. Neskôr preniesli jeho telesné pozostatky na iné, vhodnejšie miesto a nad jeho hrobom postavili kaplnku zasvätenú sv. Márii Magdaléne. Zmienky o jeho hrobe a kaplnke sa nachádzajú v dokumentoch zo 7. a 11. stor. V r. 1320 navštívil pustovníkov hrob trevírsky arcibiskup. Vendelínova úcta silno vzrástla po r. 1360, keď trevírsky arcibiskup Boemond dal preniesť jeho telo z kaplnky sv. Magdalény do novej svätyne, ktorú osobne posvätil pápež Inocent VI. Pri tejto príležitosti preskúmali svätcove ostatky a zistili, že je dobre zachované jeho telo i jeho pôvodný oblek. Úctu sv. Vendelína oficiálne uznal pápež Mikuláš V. v r. 1450. Svätec sa uctieva ako patrón pastierov a pútnikov i ako ochranca zvierat a poľnej úrody. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie