Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Hovoril o chráme svojho tela /25. 10. 2018/

Ľudský rozum nám hovorí, že každá vec je tu na to, aby slúžila svojmu účelu. Tak ako nám slúži chlieb, voda a dom aj kostol – chrám slúži na to, aby sa v ňom ľudia schádzali a oslavovali Boha. V Jeruzaleme bol tiež chrám, ktorý postavili na oslavu Boha. Evanjelium dnešného sviatku, Výročia posvätenia Lateránskej baziliky v Ríme, nám pripomína udalosť, ako Pán Ježiš našiel v jeruzalemskom chráme predavačov dobytka, oviec a holubov. Ľudia zneužívali Boží chrám tým, že urobili z neho tržnicu. Buď zabudli, alebo skôr im bolo jedno, že Boží dom je domom úcty pravého Boha, že má byť domom modlitby. Uctievanie Boha mala byť najdôležitejšia vec, prečo ľudia prichádzali do chrámu a niet sa čomu diviť, že sa Ježiš rozhneval na ľudí svojím spravodlivým hnevom, keď im povedal: Nerobte z domu môjho Otca tržnicu! Určite túto udalosť každý jeden z nás pozná veľmi dobre. Prvoradou úlohou konania Ježiša nebolo ani tak očistiť Jeruzalemský chrám, ale skôr nám chcel ukázať, že oveľa dôležitejšie v našom živote je očisťovať si dušu od hriechu, aby sme sa tak stávali Božím chrámom. Chrám je miestom, v ktorom prebýva Boh. Uvedomujeme si dobre, že aj my máme byť chrámom, v ktorom prebýva Boh? A to je dôvod prečo sa máme aj my starať o chrám svojho tela. Sv. apoštol Pavol nám pripomína: Neviete, že ste Boží chrám, a že vo vás prebýva Boží Duch? Starý Jeruzalemský chrám bol znesvätený peňazomencami, predavačmi a neskôr pohanmi. Aj dnešné evanjelium je pre nás výzvou, aby sme si očistili chrám našej duše. To, čo znečisťuje chrám našej duše, je hriech. A kto z nás je spokojný s takýmto stavom? Hriech, ktorý je urážkou Boha, zároveň ničí vnútro človeka. Naše telo, ktoré je chrámom Ducha Svätého, musí žiariť čistotou. Ak chceme prežívať vo svojom živote opravdivú radosť, musíme sa očistiť, zbaviť sa všetkého nánosu hriechu a zla, ktoré je neraz v našom vnútri. Každý z nás, kto chce prežívať túto radosť, potrebuje posväcujúcu milosť. Aby sme mali v sebe rúcho posväcujúcej milosti, potrebujeme mať čisté srdce, pretože do Božieho kráľovstva nemôže vojsť nič nečisté. Len v čistom srdci prebýva Boh a iba čisté srdce pochopí tajomstvo, ktoré je skryté v Bohu. Až vtedy, keď sa očistíme od hriechu budeme môcť byť Božím chrámom. Lebo, ako hovorí dnešné druhé čítanie: Boží chrám je svätý – a ním ste vy. Otec biskup Milan Chautur hovorí: Chrám je miestom, na ktorom sa má človek stretnúť so svojím Bohom. Miestom, ktoré je posvätené a neznesie žiadne znesvätenie. A to, že sa človek v histórii často dopúšťal týchto znesvätení posvätných miest, sa mu vypomstilo. Čo prinieslo hanobenie a ničenie chrámov? Len biedu a degradáciu ľudskej osobnosti. Boh chce mať miesto, kde sa človek stretne s ním. Miesto, kde človek spozná, že Boh je jeho Otcom. Aj my často prichádzajme do Božieho chrámu – na miesto, kde sám Ježiš prichádzal veľmi často, aby sa stretol so svojím Nebeským Otcom. Aj my sme pozvaní vytvoriť si tento vzťah s Bohom a udržovať čistotu našej duše, nášho srdca. Preto: Žime dôstojne podľa povolania, ktorého sa nám dostalo. Očisťujme svoje srdcia od hriechu, zla a sebectva, aby z nášho vnútra vychádzala radosť z toho, že sme aj my ako živé kamene vbudovaní do Božieho chrámu ktorým je Kristus. Dnes slávime sviatok výročia posvätenia Lateránskej baziliky, ktorá je Matkou všetkých katolíckych chrámov sveta. Ale je pre nás aj symbolom víťazstva Cirkvi nad zlom sveta, symbolom lásky a jednoty celej Cirkvi. Cirkev je Kristovým tajomným Telom, je Božím chrámom vo svete. Ale nezabúdajme na to, že Cirkev tvorí každý z nás, ktorí sme pokrstení. Odovzdajme celý svoj život Bohu, aby sme ako pútnici, ktorí smerujú do nebeskej vlasti, zvíťazili nad zlom, a tak prišli do neba. ZDROJ:www.trojica.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie