Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. HUGO Z FOSSES /10. 2. 2019/ rehoľník (1093? - 1163?)

SV. HUGO Z FOSSES rehoľník Bl. Hugo (fr. Hugues) z Fosses bol jeden z prvých spoločníkov sv. Norberta, zakladateľa premonštrátov, jeho nástupca vo vedení materského kláštora v Prémontré (sev. Francúzsko) a jeho nástupca vo vedení rehole. Pochádzal z mesta Fosses (alebo Fosse) neďaleko Namuru v terajšom Belgicku, kde sa narodil niekedy okolo r. 1093. Skoro sa stal kňazom a kanonikom. Životopisci hovoria, že bol bohatý, ale že veľa zo svojho majetku rozdal chudobným. Keď v r. 1116 biskup Burkhard založil rozsiahlu diecézu Cambrai, pri cestovaní po nej si vzal za spoločníka kanonika Huga. Ten nebol veľmi natešený touto pozornosťou, lebo ho viac priťahoval kláštorný život modlitby a mlčania. V meste Valenciennes sa stretli so sv. Norbertom, ktorý tam niekoľko dní hlásal Božie slovo v rámci kazateľskej kampane, ktorú konal v Nemecku, južnom Belgicku a severnom Francúzsku. Medzi Norbertom a Hugom sa hneď vyvinulo priateľstvo, ktoré sa po usporiadaní potrebných vecí premenilo na trvalé spoločenstvo. Na Vianoce r. 1121 sv. Norbert, Hugo a ich spoločníci zložili rehoľné sľuby v novom kláštore Prémontré. Tak vznikol rád rehoľných kanonikov známy pod menom premonštráti. Sv. Norbert sa aj po založení rehole venoval kazateľskej činnosti. Vo vedení rehoľného strediska Prémontré ho zastupoval Hugo. Ten sa napokon stal plnoprávnym predstaveným kláštora a celej novej rehoľnej spoločnosti, keď sa Norbert r. 1126 stal magdeburským arcibiskupom. V tom istom roku pápež Honorius n. s konečnou platnosťou schválil premonštrátsky rád. Hugo sa venoval všetkými silami organizácii mladej rehole. Nedal sa pritom vykoľajiť rušivými vplyvmi, ktoré z okolitého sveta doliehali do kláštora Prémontré. Podarilo sa mu odstrániť aj napätie, ktoré vzniklo tým, že sv. Bernard ľahko prijímal do cisterciátskej rehole tých, čo boli nespokojní v premonštrátskom ráde. Osobitnú zásluhu si získal zveľadením premonštrátskej liturgie. Bl. Hugo z Fosses viedol premonštrátsku reholu približne 35 rokov. Zomrel 10. februára 1163 (podľa niektorých v r. 1161). Pochovali ho v Prémontré. Počas Francúzskej revolúcie jeho telesné pozostatky skryli. Potom ich uložili v Basoles a po prvej svetovej vojne ich preniesli do belgického opátstva Bois-Seigneur-Isaac. Jeho úctu, ktorá sa tradovala od nepamäti, schválil v júli 1927 pápež Pius XI. Zdroj:Životopisy svätých sú spracované z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Tatran Bratislava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie