Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätá Gertrúda Comensoli, panna, zakladateľka rehole /18. 2. 2019/ krstným menom Katarína * 18. január 1847 Bienno, Brescia, Taliansko † 18. február 1903 Bergamo, Taliansko Význam mena: silná ako oštep (zast. nem.)

Svätá Gertrúda Comensoli, panna, zakladateľka rehole Sv. Gertrúda Comensoli sa narodila v Bienne vo Val Camonica v Brescii 18. januára 1847 ako piata z desiatich detí. V ten istý deň ju jej rodičia Carlo a Anna Maria dali pokrstiť menom Katarína. Katarína prežila radostné a nevinné detstvo. Boh jej vložil do srdca túžbu byť s Ním. Katarína sa často modlila a meditovala. Keď sa jej pýtali, čo robí, odpovedala: „Rozmýšľam.“ Keď mala sedem rokov, dala si na seba mamin čierny šál a išla do blízkeho kostola Panny Márie. Tam potajomky pristúpila prvýkrát k sv. prijímaniu. Pocítila nevýslovné šťastie a veľkú lásku k Ježišovi. Od tej doby zvážnela, začala ešte viac meditovať a veľakrát rozmýšľala o tajomstve Eucharistie. V roku 1862 sa rozhodla vstúpiť do konventu Sestier Lásky, ktorý založila sv. Bartolomea Capitanio. Všetci si mysleli, že dosiahla svoj ideál a stane sa príkladnou rehoľnou sestrou, no Prozreteľnosť chcela inak. Počas svojho postulátu vážne ochorela a z Inštitútu ju museli prepustiť. Keď vyzdravela, zamestnala sa ako slúžka v domácnosti. Počas Vianoc v roku 1876 si obnovila svoje zasvätenie Ježišovi a napísala si veľmi prísne pravidlá, podľa ktorých chcela ďalej žiť. V roku 1878 na sviatok Božieho Tela s dovolením svojho spovedníka urobila sľub čistoty. Tak, aby nezanedbala svoje povinnosti ako slúžka v domácnosti, rozhodla sa venovať deťom v Bergame – učiť ich slušnému správaniu, no zároveň aj kresťanským hodnotám. Popritom neprestávala vo vytrvalej modlitbe, umŕtvovaní, intenzívnom duchovnom živote a činorodej láske. Po smrti svojich rodičov sa rozhodla uskutočniť svoj Eucharistický ideál. Po rozhovore s biskupom Bergama Mons. Speranzom sa uistila, že je to Božia vôľa. V roku 1880 sa dostala na audienciu k pápežovi Levovi XIII. Povedala mu o svojich plánoch založiť rehoľný inštitút, ktorý by sa venoval adorácii Eucharistie. Jej sen sa naplnil 15. decembra roku 1882, keď s podporou biskupa a svojho spovedníka spolu s dvoma spoločníčkami začali písať dejiny novej Kongregácie prvou hodinou adorácie. V roku 1884 si Katarína zvolila rehoľné meno Gertrúda od Najsvätejšej Eucharistie. No spočiatku sa im ťažko začínalo. Nástupca biskupa Speranzu Mons. Camillo Gundani im neprial, a tak sestry odišli do Lodi, kde ich biskup Mons. Rota privítal a venoval im dom, ktorý sa stal ich materským domom. V roku 1891 im vystavil dekrét, ktorým ich uznal ako rehoľný inštitút. Sestry sa venovali nepretržitej verejnej adorácii Eucharistie. Okrem toho žili život modlitby, obety, sebazáporu, poslušnosti a lásky k chudobným. Gertrúda zomrela 18. Februára 1903. Ľudia ju hneď po smrti považovali za svätú. Jej pozostatky sú uložené v materskom dome Inštitútu v kaplnke vedľa Kostola poklony. Za blahoslavenú bola vyhlásená v roku 1989 pápežom Jánom Pavlom II. Za svätú ju vyhlásil pápež Benedikt XVI. 26. apríla 2009. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie