Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Heribert z Kolína, biskup /16. 3. 2019/ * okolo 970 Worms, Porýnie-Falcko, Nemecko † 16. marec 1021 opátstvo Deutz pri Kolíne Význam mena: vynikajúci bojovník (nem.) Atribút: biskupská berla Vzýva sa pri prosbách o dážď

Svätý Heribert z Kolína, biskup Sv. Heribert sa narodil okolo roku 970. Pochádzal zo šľachtického rodu, z ktorého boli viacerí vysokopostavení ľudia v štáte, vojsku, ale aj v Cirkvi. Jeho otec sa volal Hugo. Heribert bol veľmi nadaným, študoval v katedrálnej škole v meste Worms a potom v prísnom kláštore v Gorze pri meste Metz na území dnešného Francúzska. Keď mal dvadsaťpäť rokov (r. 995), bol vysvätený za kňaza. Zároveň bol (od r. 994) kancelárom Ota III., na starosti mal taliansku agendu, od roku 998 aj iné veci. Oto mal vtedy len štrnásť rokov, namiesto neho vládla jeho matka Teofana. Štyri roky po kňazskej vysviacke bol Heribert menovaný za arcibiskupa v meste Kolín. Vtedy bol práve v Ríme spolu s cisárom, ktorý už začal vládnuť s plnou mocou v Ríme, ako ostatní jeho predchodcovia. Za biskupa bol vysvätený v Kolíne v roku 999. Tri roky po vysviacke bol znova v Ríme pri cisárovi Otovi. Odtiaľ však museli utekať, keďže v Ríme nastala vzbura. Oto počas cesty ochorel pravdepodobne na maláriu a na polceste medzi Rímom a Viterbom zomrel. Heribert s vojskom pokračovali aj s Otovým mŕtvym telom ďalej. V meste Aquisgrane ho však zadržali na príkaz bavorského panovníka Henricha II., ktorý sa stal neskôr cisárom. Keď sa však Heribert vzdal funkcií v štáte, pustili ho a on sa mohol naplno venovať svojmu biskupstvu v Kolíne. Zaujímal sa o chudobných a o každého človeka, ktorý potreboval pomoc. Vizitoval diecézu a zaujímal sa o život vo farnostiach. Nemáme zmienku o tom, aký bol rečník, nezachoval sa ani žiadny jeho spis. Zo štátnika sa však stal človek, ktorý žil jednoduchým životom, miloval ľudí a bol priateľom a otcom pre všetkých. Keď raz prišiel výdatný dážď po veľkom suchu, ktoré bolo príčinou hladu, všetci v Kolíne hovorili, že boli zachránení vďaka modlitbám svojho biskupa. Heribert zomrel v roku 1020 alebo 1021 v kláštornom kostole, ktorý sám založil neďaleko Kolína v Deutz. Oficiálne ani nebol vyhlásený za svätého, úcta k nemu sa spontánne vyvinula počas stáročí. Rímske martyrológium ho zaraďuje medzi svätých, ktorí povzbudzovali kňazov i Boží ľud vlastným životom podľa čností, ktoré sami hlásali. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie