Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie
« Späť

Z dnešného evanjelia

Buďte dokonalí ako váš nebeský Otec /16. 3. 2019/

Dnes znovu počujeme najprv tú jasnú logiku Starého Zákona a ľudskej spravodlivosti. „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa!“ Je to tak prirodzené, že to vôbec netreba uzákoňovať. Pán Ježiš aj toto prikázanie dopĺňa a mení. „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.“ Keď Boh niečo od nás žiada, tak sám koná to isté. Boh od človeka nežiada nič také, čo by sám nerobil, alebo čo by v jeho vlastných očiach nemalo hodnotu. Už SZ nám zjavuje: „Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal? Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života.“ Už SZ nám odhaľuje, že Boh tvorí úplne slobodne ako umelec, nie je pod žiadnym tlakom. Ak teda niečo tvorí, tak tvorí z čírej lásky. Boh nepozná nepriateľa. My všetci sme jeho deti. On chce spasiť všetkých ľudí. Ak je niekto zavrhnutý, nie je to dielo Boha, ale je to dôsledok ľudskej voľby, ktorú Boh vo svojej láske rešpektuje. Aj toto nové prikázanie o láske k nepriateľom nám odhaľuje hĺbky Božského srdca. Boh má úctu voči svojmu stvoreniu. Toto potvrdzuje aj skúsenosť ľudí, ktorí prežili klinickú smrť. Potvrdzujú, že ich až zaskočila dobrota a úcta s akou sa na nich díval Boh. Ak chceme poznať Boha, musíme vstúpiť do tohto tajomstva Všeobjímajúcej lásky. Možno aj tieto hlbiny jeho srdca nám pomôžu pochopiť, to čo nás v tomto svete pohoršuje, aspoň keď sa jedná o druhých: „Prečo Boh okamžite nezasiahne a nepotrestá hriešnika?“ Vstúpme do jeho súcitného srdca, ktoré trpezlivo čaká na návrat márnotratných. „Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Toto je dokonalosť Boha, ktorú sme vyzvaní nasledovať. Milovať všetkých bez závislosti na sympatiách a antipatiách. Učiť sa milovať iné národy, iné rasy, učiť sa tolerovať ľudí iného zmýšľania. Celý zložitý svet okolo nás sa pre nás môže stať priestorom pre zjavenie a realizáciu tejto lásky. Pán Ježiš nám dáva príkaz: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Myslíme si, že to nie je možné? Zabúdame na to, že Božie Slovo je živé a účinné, že je to zároveň Slovo Stvoriteľa, ktorým povstalo všetko, čo povstalo. Ide len o ochotu a vieru z našej strany. Dovoliť Bohu milovať naším srdcom. Láska spočíva v tom, aby sme v každom okamihu svojho života žili Slovo Boha. Z Božej vôle prúdi do našej vôle sila a schopnosť lásky. Úcta k ľudskej osobe musí absolútne prihliadať na rešpektovanie tohoto princípu: „Každý má považovať svojho blížneho, nikoho nevynímajúc, za druhého seba samého. A predovšetkým má brať ohľad na jeho život a na prostriedky, ktoré sú nevyhnutné pre dôstojný spôsob života". Nijaké zákonodarstvo nebude schopné samé osebe odstrániť strach, predsudky, prejavy pýchy a sebectva, ktoré sú prekážkou nastolenia opravdivých bratských vzťahov v spoločnosti. Takéto postoje a vzťahy odstraňuje jedine láska, ktorá vidí v každom človeku „blížneho" čiže brata. Povinnosť byť druhému bratom a aktívne mu slúžiť je tým naliehavejšia, čím je tento vo väčšej núdzi, a to v akejkoľvek oblasti. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25,40). Tá istá povinnosť lásky sa vzťahuje aj na ľudí, ktorí myslia alebo konajú inak ako kresťania. Kristovo učenie ide až tak ďaleko, že vyžaduje aj odpúšťanie akýchkoľvek urážok. Rozširuje prikázanie lásky Nového zákona aj na všetkých nepriateľov. Oslobodenie v evanjeliovom duchu je nezlučiteľné s nenávisťou voči nepriateľovi ako ľudskej osobe, nie však s nenávisťou voči zlu, ktoré on koná ako nepriateľ. Zdroj:www.frantiskani.sk