Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Peter Calungsod, mučeník /2. 4. 2019/ laik, katechéta * asi 1655 Ginatilan, Filipíny † 2. apríl 1672 Guam, Mariánske ostrovy Význam mena Peter: skala (gr.)

Svätý Peter Calungsod, mučeník Sv. Peter Calungsod bol mladík pôvodom z regiónu Visayas na Filipínach. Bol jedným z mladých katechétov, ktorí spolu so španielskymi jezuitskými misionármi došli až k Mariánskym ostrovom, aby ohlasovali evanjelium miestnym obyvateľom – tzv. „Chamorros“. Mnohí prijali vieru. Avšak jeden čínsky liečiteľ, menom Choco, ktorý žiarlil na misionárov, začal šíriť klebety, že krstná voda je jedovatá. A navyše, keď niektoré deti, ktoré boli pokrstené už choré, neskôr zomreli, mnohí uverili jeho klebetám. Chocova ohováračská kampaň bola veľmi ochotne podporovaná niektorými poverčivými domorodcami s ich nemravnými obyčajami, ktorí tak začali prenasledovať misionárov. 2. apríla 1672 Peter, ktorý vtedy mohol mať asi 16 rokov, spolu s predstaveným misie pátrom Diegom Luisom de San Vitores došli do dediny Tomhom na ostrove Guam, aby tam pokrstili jedno dieťa. Otec dieťaťa menom Matapang však veľmi zúrivo odmietal krst svojho dieťaťa. Matapang, rozhodnutý zabiť misionárov, sa usiloval získať na svoju stranu aj ďalšieho muža menom Hirao. Spolu začali vrhať oštepy na misionárov, najprv na Petra. Chlapec sa so zjavnou šikovnosťou opatrne uhýbal pred kopijami. Zásluhou svojej pružnosti mal Peter dobré možnosti na útek, ale nechcel nechať pátra Diega samého. Bol to veľmi odvážny chlapec a keby mal poruke nejakú zbraň, ktorou by sa mohol brániť, určite by vedel odpovedať na divoké výpady útočníkov. Páter Diego však nikdy nedovolil svojim spoločníkom, aby ho sprevádzali ozbrojení. Nakoniec jedna kopija zasiahla Petrovu hruď a Hirao ho dorazil so zakrivenou šabľou úderom do hlavy. Potom zavraždili aj pátra Diega. Telá Petra a pátra Diega hodili obaja vrahovia do hlbín oceánu. Telesné pozostatky mučeníkov tak nebudú nikdy nájdené. Blahorečenie pátra Diega Luis de San Vitores dňa 6. októbra 1985 nám tak prinieslo spomienku aj na katechétu Petra Calungsod, ktorého blahorečil sv. Ján Pavol II. 5. marca 2000. Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 4/2012 Sv. Peter Calungsod bol mladík pôvodom z regiónu Visayas na Filipínach. Bol jedným z mladých katechétov, ktorí spolu so španielskymi jezuitskými misionármi došli až k Mariánskym ostrovom, aby ohlasovali evanjelium miestnym obyvateľom – tzv. „Chamorros“. Mnohí prijali vieru. Avšak jeden čínsky liečiteľ, menom Choco, ktorý žiarlil na misionárov, začal šíriť klebety, že krstná voda je jedovatá. A navyše, keď niektoré deti, ktoré boli pokrstené už choré, neskôr zomreli, mnohí uverili jeho klebetám. Chocova ohováračská kampaň bola veľmi ochotne podporovaná niektorými poverčivými domorodcami s ich nemravnými obyčajami, ktorí tak začali prenasledovať misionárov. 2. apríla 1672 Peter, ktorý vtedy mohol mať asi 16 rokov, spolu s predstaveným misie pátrom Diegom Luisom de San Vitores došli do dediny Tomhom na ostrove Guam, aby tam pokrstili jedno dieťa. Otec dieťaťa menom Matapang však veľmi zúrivo odmietal krst svojho dieťaťa. Matapang, rozhodnutý zabiť misionárov, sa usiloval získať na svoju stranu aj ďalšieho muža menom Hirao. Spolu začali vrhať oštepy na misionárov, najprv na Petra. Chlapec sa so zjavnou šikovnosťou opatrne uhýbal pred kopijami. Zásluhou svojej pružnosti mal Peter dobré možnosti na útek, ale nechcel nechať pátra Diega samého. Bol to veľmi odvážny chlapec a keby mal poruke nejakú zbraň, ktorou by sa mohol brániť, určite by vedel odpovedať na divoké výpady útočníkov. Páter Diego však nikdy nedovolil svojim spoločníkom, aby ho sprevádzali ozbrojení. Nakoniec jedna kopija zasiahla Petrovu hruď a Hirao ho dorazil so zakrivenou šabľou úderom do hlavy. Potom zavraždili aj pátra Diega. Telá Petra a pátra Diega hodili obaja vrahovia do hlbín oceánu. Telesné pozostatky mučeníkov tak nebudú nikdy nájdené. Blahorečenie pátra Diega Luis de San Vitores dňa 6. októbra 1985 nám tak prinieslo spomienku aj na katechétu Petra Calungsod, ktorého blahorečil sv. Ján Pavol II. 5. marca 2000. Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim Zdroj:Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 4/2012

napísal Jana Sakalová

1.4.2019 22:12

915 Prezretí, 0 Komentáre