Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Bl. Ján z Penny, kňaz /3. 4. 2019/ * 1193 Penna San Giovanni, Fermo, Pápežské štáty † 3. apríl 1271 Recanati, Macerata, Pápežské štáty

Bl. Ján z Penny, kňaz Ján vlastným menom Giovanni da Parma sa narodil asi v roku 1200 v Penne San Giovanni v Maceratskej provincii. Patrí k prvej františkánskej generácií, ktorá preslávila región Marky. Všeobecne sa ráta medzi žiakov svätého Františka, aj keď jeho vzťahy so zakladateľom františkánskeho rádu presne nepoznáme. V 45. kapitole Kvietkov svätého Františka opisuje vrúcnosť svojej duše, františkánske povolanie, dlhý apoštolát v Provensalsku i v jeho vlastí, mystické zážitky a tvrdé skúšky, ktorým bol podrobený zlým duchom na konci svojich dní. Keď mal Ján asi pätnásť rokov, k rodiacej sa františkánskej rodine ho priťahovali kázne brata Filipa, jedného z prvých učeníkov, ktorých poslal svätý František evanjelizovať Marky. Vo svojej mladosti mal videnie vo sne a počul vetu: „Čaká na teba dlhá cesta, ale potom prídeš ku mne.“ Veľmi skoro a potom takmer po celý život pri každej dlhšej ceste očakával skoré vyplnenie sna. Prvá dlhšia cesta bola potom čo poprosil františkánskeho kazateľa v kostole sv. Štefana, aby ho vzal k sebe do poriadku. Ten odpovedal, že má za ním prísť do Recanati. Jan tam vykonal púť a bol prijatý v kláštore. Habit menších bratov si obliekol v Recanati. Neskôr sa stal kňazom. Začal veľmi horlivo, s pokorou a poslušnosťou žil mesiace a roky v chudobe. Nebeský cieľ sa neobjavil ani pri ďalšej podstatne väčšej ceste. Jeho meno je zviazané s prvou františkánskou misiou do Provensalska. Tú konal do juho francúzskej provincie, kde pôsobil ako misionár. Bol trpezlivý, láskavý, priateľský, snažil sa o prostotu a úprimnosť s ktorými hlásal evanjelium a získaval priateľov. Tam ani po mnohých rokoch jeho cesta nekončila. Ešte bol svojim prestavanými poslaný späť do Marek, aby tam v rodisku pokračoval vo svojom pôsobení. Stal sa predstaveným kláštora a úrad vykonával s veľkou prezieravosťou a láskou. Medzi tridsiatimi bratmi, ktoré určil svätý František na kapitule v roku 1217 v Galií Narbonese, a pod vedením brata Jána Bonelliho z Florencie má svoje miesto náš „Frater Joannes de Pinna Picena“ . O jeho službe v tejto oblastí, ktorá sa predĺžila asi na dvadsaťpäť rokov, pramene nič zvláštne nehovoria. Vieme, že vynikal apoštolskou horlivosťou a výrečnosťou, že ho pokladali za „kazateľa hodného úcty a obdivu“. Spolu s ostatnými rehoľníkmi sa snažil zastaviť a premôcť blud albigencov, ktorí v tomto období pôsobili po celom Francúzsku. Rovnako sa venoval aj obnove zvyklosti a obnoveniu svornosti medzi regiónmi a povstalcami. V Kvietkoch svätého Františka sa o ňom píše takto: “ Žil vo veľkej počestnosti, svätosti a vzorovo. Neustále vzrastal v čnosti a v Božej milosti, bol veľmi obľúbený u bratov i u svetských.“ Je možné, že poznal svätého Antona Paduánského v rokoch, keď svätec kázal v Limoges a v Toulouse, a že sa zúčastnil na kapitule v Arles, známej prítomnosťou samého svätca zjavením sa svätého Františka bratom. Po dvadsiatich piatich rokov apoštolátu v Provensalsku sa vrátil do svojho rodného mesta, kde prežil posledných tridsať rokov svojho dlhého pozemského putovania. V jeho rodisku ho jedného dňa sklátila choroba a vtedy si uvedomil, že dochádza na koniec svojej cesty, ktorou bol celý jeho život. Došiel k cieľu, ku ktorému smeroval deň po dni svoju aktívnu láskou. V roku 1806 ho pápež Pius VII. blahorečil. Striedal apoštolské práce s kontempláciou. Anjel mu zjavil, že jeho pozemská púť sa chýli ku koncu. Zomrel 3. apríla 1271 vo veku 71 rokov. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie