Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Vari z Galiley príde Mesiáš?! /6. 4. 2019/

Nikdy tak človek nehovoril V podstate židovskí rabíni a zákonníci sa prihovárali teoreticky a diskusne. A Kristus hovoril záväzným spôsobom: kládol jasné požiadavky, a to ťažké požiadavky. Nehovoril: hľa moje postrehy, domnienky, návrhy, možno niečo z toho sa vám bude páčiť, možno si niečo z toho vyberiete, možno, že sa vám niečo pridá, atď. Kristus hovoril jasne a dôrazne; tak má byť, a nie inakšie, tak treba konať! Toto treba pripomenúť dnešnému svetu, ktorý tak vo veciach viery, ako aj morálky, používa pohodlný relativizmus, relatívnosť; môže byť tak, môže byť inakšie, môže vôbec nebyť, to závisí od situácie, od podmienok, atď. Pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike o novej evanjelizácii výrazne odsudzuje takýto relativizmus. Niekto povie: veď Pán Ježiš nikoho nenútil; istému mládencovi povedal: Ak chceš ma nasledovať... (por. Mt 19,21). Ak chceš - ale nemusíš. Samozrejme, nenútil, nenútil k viere ani nasledovať ho. Ale ak sa už niekto rozhodol uveriť mu a nasledovať ho - musel prijať jeho rozhodné požiadavky: tak a tak musí byť, a nie ako sa ti páči. Aj nám všetkým kladie Pán Ježiš jasne definované požiadavky. Dobre ich poznáme a kladieme ich nad všetky úľavy učiteľov tohto sveta. Pretože žiaden iný učiteľ nepotvrdil svoju náuku takým dokonalým životom a takou obetavou smrťou. Zdroj:www.homily-service.sk

napísal Jana Sakalová

4.4.2019 21:24

453 Prezretí, 0 Komentáre