Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. EZECHIEL prorok /10. 4. 2019/ (6. stor. pred Kristom)

SV. EZECHIEL prorok Kresťanské kalendáre zaraďujú medzi novozákonných svätcov aj tohto veľkého starozákonného proroka. Meno Ezechiel znamená "Boh je silný" alebo "Boh posilňuje". Ezechiel pochádzal z kňazského rodu a sám bol kňaz. Preto chrám zaberal významné miesto v jeho proroctvách a videniach. Hoci prorok uvádza v knihe proroctiev viaceré časové údaje, nedá sa z nich spoľahlivo odvodiť priebeh jeho života. Je isté, že mladosť strávil v Jeruzaleme. Keď babylonský kráľ Nabuchodonozor v r. 598 alebo 597 pr. Kr. dal odviesť do Babylonska spolu s kráľom Joachinom (Jechoniášom) desaťtisíc popredných a dôležitých osôb, napr. aj remeselníkov, Ezechiel mal asi 25 rokov. Podľa určitých náznakov sa zdá, že aj jeho vtedy odviedli. Zajatcov usadili pri veľkom kanáli Chobar, ktorý nazývali riekou. V Jeruzaleme babylonský kráľ ustanovil za kráľa Joachinovho príbuzného (strýka?) Sedekiáša. Prirodzene, Sedekiáš ostal podriadený babylonskému kráľovi. V Babylonsku prorok Ezechiel býval v dedine Tel Abib ("Vŕšok klasov"). V piatom roku zajatia (r. 593) ho Boh pri zvláštnom videní povolal za proroka. Prorok mal manželku, ktorá mu zomrela v deviatom roku zajatia. Ezechiel pôsobil celkove ako prorok 22 rokov, do r. 571. V prvom období, pred pádom Jeruzalema, sú jeho proroctvá plné hrozieb proti Jeruzalemu a Judsku. Židia totiž čakali, že Jahve zakročí proti Babylonsku ako kedysi proti asýrskemu kráľovi Senacheribovi, keď r. 701 obliehal Jeruzalem. Vtedy za jednu noc náhle zomrela veľká časť asýrskeho vojska (Biblia uvádza 185.000), azda na mor, a zvyšky Asýrčanov rýchlo odtiahli do svojej krajiny. Tento raz však Boh tvrdo postihne neverný Jeruzalem a Judsko. Falošnými nádejami sa živili tak zajatci, ako aj zvyšky izraelského obyvateľstva v Jeruzaleme a Judsku. V deviatom roku svojej vlády judský kráľ Sedekiáš vypovedal poslušnosť Nabuchodonozorovi. Babylonský kráľ pritiahol k Jeruzalemu a po 18-mesačnom obliehaní ho dobyl koncom júna 586. Chrám a významnejšie budovy dal zapáliť, hradby zrúcať a všetko, čo bolo cennejšie, či ľudia alebo veci, dal odvliecť do Babylonska. Kráľ Sedekiáš sa pokúsil o útek, ale chytili ho. Jeho deti pozabíjali pred jeho očami, jeho oslepili a odviedli do zajatia. Tak sa zavŕšil Boží trest nad vyvoleným, ale neverným národom. Ezechiel tak živo popisoval hriechy Jeruzalema ako aj podrobnosti tragických udalostí, že niektorí biblisti predpokladajú, že bol osobne prítomný a iba po páde mesta r. 586 bol odvedený do zajatia. V druhej časti svojich proroctiev Ezechiel oznamuje Boží trest pohanským národom, ktoré sa pyšne stavali proti Bohu a svojvoľne ubližovali vyvolenému národu. Vystupuje tu do popredia myšlienka, že Jahve je Bohom všetkých národov. Po páde Jeruzalema sa zmenil tón Ezechielových proroctiev. Kým predtým varoval Izraelitov, aby nepodceňovali svoju vinu a Božiu spravodlivosť, po páde Judska ich potešuje poukazmi na Božie milosrdenstvo, ktoré sa zmiluje nad tými, čo sa k nemu úprimne obrátia. S tými obnoví Božie kráľovstvo. Ezechielove proroctvá, ako sa nám zachovali, tvoria myšlienkovú jednotu. Ale viaceré prerývky, opakovania, porušenie časovej postupnosti, zámena prvej a tretej osoby v rozprávaní, privádzajú niektorých biblistov k náhľadu, že zachovaná biblická kniha je akýsi zborník, v ktorom okrem priamych prorokových slov sú zachytené aj doplnky jeho žiakov. Pre tento dôvod a pre zložité symboly a tajomné videnia si kniha proroka Ezechiela zaslúži osobitný rozbor, ktorý však nepatrí na toto miesto. Azda je vhodné pripomenúť, že okrem časovej úlohy v určitom úseku izraelských dejín má Ezechielovo proroctvo nadčasový význam. Jednak hovorí o všeobecnej Božej vláde nad všetkými národmi a jednak pripomína prvenstvo Božieho milosrdenstva, ktoré sa spája s mesiánskymi prísľubmi. Boh vie byť spravodlivo prísny voči tým, čo sa pyšne stavajú proti nemu alebo nehanebne porušujú jeho príkazy, ale sám ide v ústrety ľudom, ktorí uznávajú jeho zvrchovanosť a hľadajú lepšie životné cesty. Môžeme si tu uviesť aspoň niektoré výroky, ktoré nachádzajú uplatnenie v Kráľovstve, čo prišiel medzi ľuďmi založiť prorokom ohlásený Syn človeka a Dávidov potomok. "Dám im jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa, aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podla nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol ich Bohom." (Ez ľl,19n) "Ak sa hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, ak zachová všetky moje príkazy a bude ich konať podľa správa a spravodlivosti, určite bude žiť, nezomrie... Či môžem mať záľubu v smrti hriešnika? - hovorí Pán Boh - a či nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?" (18,21-23; por. 33,11) "Lebo takto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich... Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nevládne posilním, vykŕmené však a choré ochránim a budem ich svedomito pásť." (34,11-16) "I postavím nad ne jedného pastiera, ktorý ich bude pásť: svojho sluhu Dávida.." (34,23n) Podobných výrokov je medzi Ezechielovými proroctvami viac; robia z proroka ohlasovateľa mesiánskej nádeje a Božej milosti. O konci Ezechielovho života nemáme nijaké určitejšie správy. Podľa neoveriteľnej tradície proroka zabil istý izraelský predák, keď ho Ezechiel karhal za modloslužbu. Niektoré východné cirkvi si uctievajú proroka Ezechiela v dňoch 21. a 23. júla. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie