Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. IGOR veľkoknieža a mních /10. 4. 2019/ (12. stor.)

SV. IGOR veľkoknieža a mních Veľkoknieža Igor bol pravnukom sv. Vladimíra, ktorý uviedol kresťanstvo do Ruska. Igor sa stal kyjevským veľkokniežaťom v r. 1146. Ale ľud, ktorý nemal v láske dynastiu Oľgovičov, sa vzbúril proti Igorovi, zajal ho a vydal pereslavľskému kniežaťu Izjaslavovi Mstislavičovi. Izjaslav prevzal vládu nad kyjevským vojvodstvom. Igora najprv väznil v Pereslavli, ale potom mu dovolil stať sa mníchom. Predstavení určili Igora do kláštora sv. Teodora v Kyjeve, kde ho pripustili k slávnostným mníšskym sľubom. Ale Igorovi nepriatelia neboli spokojní s takýmto riešením. Striehli naňho a keď sa 19. septembra 1147 modlil v kostole pred ikonou Bohorodičky, prepadli ho, vyvliekli von a kruto ho zabili. O tri roky neskôr Igorov brat, ktorý bol kniežaťom v Černigove, dal preniesť Igorove telesné pozostatky do svojho sídelného mesta, kde ich uložili do kostola Premenenia Pána. Tam sa pri mučeníkovom hrobe stali zázraky a odtiaľ sa šírila jeho úcta medzi ľudom. Jeho sviatok sa svätí 5. júna. Avšak slovenské kalendáre ho uvádzajú 10. apríla. V katolíckej Cirkvi veľkoknieža, mních a mučeník Igor nebol zaradený do úradného zoznamu svätých, lebo žil a zomrel už po prerušení jednoty s Rímom. Ale po prípadnom znovuzískaní jednoty by nemusela byť ťažkosť s priznaním oficiálnej úcty tomuto svätcovi pravoslávnej cirkvi. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

napísal Jana Sakalová

10.4.2019 21:13

304 Prezretí, 0 Komentáre