Svätý Anzelm z Canterbury, biskup, učiteľ Cirkvi /21. 4. 2019/ * asi 1033 Aosta, Taliansko † 1109 Canterbury, Anglicko Význam mena: chránený Bohom, Boh je jeho ochranca (nem.) Atribút: biskupská berla
Svätý Anzelm z Canterbury, biskup, učiteľ Cirkvi Sv. Anzelm sa narodil okolo roku 1033 v šľachtickej rodine v Aoste v piemontskom kraji v Taliansku. Najmä vďaka svojej matke dostal veľmi dobré duchovné základy už v detstve. Keď mal pätnásť rokov, požiadal o vstup do kláštora, no opát ho neprijal z obavy, že jeho otec s tým nebude súhlasiť. Zanedlho mu zomrela matka a on sa dal na svetské chodníčky. Odišiel z domu, pretože s otcom si nerozumel. Prišiel do Francúzska, do kláštora v Bec (juhozápadne od Rouenu), kde začal štúdiá. Počas týchto štúdií mu zomrel otec. Anzelm si mal vybrať: či bude žiť z otcovho majetku alebo či sa ho vzdá a vstúpi do kláštora. V roku 1060 sa Anzelm rozhodol. Vstúpil do kláštora v Bec. Po troch rokoch sa tam napriek mladému veku stal priorom. Niektorí mnísi na to šomrali, ale Anzelm si ich postupne svojou trpezlivosťou a jemnosťou získal. Dokázal obnoviť v mníchoch nový zápal pre život v kláštore. Usilovne sa venoval teologickým vedám, písal filozofické a teologické spisy. Postupne za ním začali prichádzať mnohí ľudia a žiadali ho o radu. V roku 1078 bol zvolený za opáta, keďže tamojší opát Herluin zomrel. Ako opát sa musel starať aj o majetky, z ktorých časť sa nachádzala v Anglicku. Kvôli tomu tam musel cestovať osobne. Arcibiskupom v Canterbury bol vtedy jeho starý priateľ Lafranc. Úctivo ho prijal. Dokonca aj sám kráľ Viliam Dobyvateľ si Anzelma vážil. Odvtedy bol Anzelm v Anglicku žiadaný. Gróf Chesteru ho žiadal, aby mu pomohol založiť kláštor. Viacerí chceli, aby sa stal biskupom v Canterbury namiesto arcibiskupa Lafranca, ktorý medzitým zomrel. Anzelm sa však bránil. O to viac, že anglický kráľ Viliam Rúfus závažne zasahoval do vecí Cirkvi. Zmocnil sa majetkov a bránil sa novému arcibiskupovi, aby si mohol čím viac užívať výnosy majetkov arcibiskupstva. Znížil počet mníchov, utláčal ich, nereagoval na žiadne námietky. No v roku 1093 ho postihol náhly nával nevoľnosti, ktorý ho neopustil viacej dní. Vtedy napísal vyhlásenie, že všetkých neprávom uväznených prepustí, bezprávie bude spravodlivo trestať. Okrem toho menoval na miesto arcibiskupa Anzelma. Všetci boli presvedčení, že je to dobrá voľba, len Anzelm nesúhlasil. Až po pápežskom potvrdení tohto úradu sa podriadil a v decembri roku 1093 bol vysvätený sa biskupa. Po krátkom čase však kráľ začal brojiť proti Anzelmovi. Ten mu totiž nechcel a ani nemohol ustúpiť vo veciach Cirkvi. Kráľ sa usiloval podnietiť biskupov, aby ho neposlúchali, aby sa od neho izolovali. Chcel, aby ho odvolali. No biskupi to odmietli, keďže nebola preukázaná žiadna Anzelmova vina. Pápežovi Urbanovi dokonca kráľ ponúkol každoročný dôchodok, ak zosadí Anzelma. No pápežský legát to rozhodne zamietol. Anzelm sám pod vplyvom okolností zvažoval opustiť Anglicko. V roku 1097 v prestrojení za pútnika vstúpil na loď v Doveri a odišiel do Francúzska. Nasledujúci rok sa dostal k pápežovi. Pápež žiadal kráľa o obnovenie poriadku a práv Cirkvi. Anzelm medzitým odišiel do Kalábrie, pretože vzduch v Ríme nerobil dobre jeho zdraviu. Tam dokončil niektoré zo svojich diel. Pápeža žiadal, aby ho zbavil diecézy, no on mu nevyhovel. Anzelm sa teda podriadi, vrátil sa do svojho súkromia a čakal na ďalší vývoj udalostí. V októbri 1098 pápež zvolal koncil do Bari, kde sa malo uskutočniť zmierenie Grékov s katolíckou Cirkvou. Na žiadosť pápeža tam bol prítomný aj Anzelm. Počas koncilu mu dal slovo, aby vyjadril k problému Filioque (či Duch Svätý pochádza od Otca skrze Syna alebo od Otca a Syna). Anzelm veľmi fundovane a odborne vysvetlil celú problematiku, nemal oponenta. Ďalej hovorili aj o situácii v Anglicku a o počínaní anglického kráľa. Pápež ho chcel exkomunikovať z Cirkvi. Avšak sám Anzelm orodoval za neho, a tak pápež zmenil rozhodnutie, no poslal upozornenie kráľovi. Anzelm naďalej zostal v Ríme, bol osobným poradcom pápeža, pomáhal pripravovať koncil aj v Ríme roku 1099. Požíval všeobecnú úctu, mali ho radi. Po koncile odišiel do Lyonu, kde ho s radosťou prijal arcibiskup Hugh. No do svojej diecézy sa nemienil vracať, kým žil kráľ Viliam. Ten zomrel náhlou smrťou v roku 1100. Vtedy sa Anzelm vrátil do Canterbury. S novým kráľom Henrichom mali začas dobré vzťahy. No po čase začal kráľ od neho požadovať poctu, ako to robievali Anzelmovi predchodcovia. Anzelm odmietol s odôvodnením, že investitúra (udeľovanie cirkevných hodností svetskou vrchnosťou) nie je v súlade s učením Cirkvi a ten, kto to spraví, je exkomunikovaný. Na druhej strane však prekazil sprisahanie proti Henrichovi, a tak sa vzťahy medzi ním a kráľom ako-tak udržali. Až do svojej smrti v roku 1109 Anzelm horlivo spravoval svoju diecézu. Za učiteľa Cirkvi bol vyhlásený v roku 1720. Zdroj:www.životopisysvatych.sk
