Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás /14. 5. 2019/

Ak máme niekoho úprimne radi, smažíme sa mu preukazovať lásku nielen slovami ale aj skutkami. Dieťa prejaví rodičom lásku, že ich vyobjíma a poslúcha, dospelé dieťa zasa tým, že ich navštívi a pomôže im okolo domu alebo v záhrade. Lásku by sme mali prejaviť nielen ľuďom ale aj Bohu. Vyzýva nás k tomu sám Ježiš v dnešnom evanjeliu: Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske. Aj Boh chce od nás dôkaz lásky – zachovávanie prikázaní. Možno nás napadne trocha zlomyseľná otázka: A ktoré sú to? Ježiš by nám iste odpovedal ako bohatému mladíkovi: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Tieto príkazy neviazali len Židov, ale viažu aj nás, kresťanov. Ježiš jasne hovorí: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. A svojej Cirkvi, svojmu mystickému Telu, dal moc, aby ich doplnila: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. Preto nám Cirkev predkladá Pätoro prikázaní. Nimi dopĺňa Desatoro a žiada nás, aby sme Božie aj Cirkevné prikázania poznali, zachovávali, podľa nich žili, a tak dokazovali, že Boha milujeme nielen slovami, ale predovšetkým skutkami. Boh nám teda určuje spôsob, akým mu máme prejaviť lásku. Prečo to robí? Možno niekoho správne napadne, že má na zreteli naše dobro. On nás nechce obmedzovať ani trápiť. Naopak. Cez dodržiavanie Desatora a Pätora chce, aby sme mali v duši pokoj a žili vo vedomí Božej blízkosti. Ježišove slová o plnení prikázaní často spomínal svätý Ján. Robil tak preto, lebo už v časoch prvotnej Cirkvi šarapatili bludári, tzv. gnostici. Učili, že boh Hermes vnuká človekovi v akomsi spánku poznanie Boha. A ktorý človek ho obsiahne, ten bude spasený. Ján si bol vedomý nebezpečenstva tohto bludu, a preto veľmi tvrdo proti nemu bojoval. Hovorí, že nestačí Bohu povedať iba slovami: Bože, milujem Ťa! Potrebné je lásku k Bohu vyjaviť najmä skutkami – teda dodržiavaním prikázaní. Aj my máme často k tomuto bludu blízko. Mnohí žijú v presvedčení, že stačí, keď sú pokrstení, idú sem-tam na svätú omšu, raz do roka na spoveď a prijať sväté prijímanie. Stačí, keď dieťa dajú pokrstiť, pošlú ho na sväté prijímanie, birmovku a sobáš, aby malo všetko. Myslíte ale, že to sú hlavné veci? Iste nie! Ježiš nás po každej omši posiela, aby sme žili jeho náboženstvo. Posiela nás, aby sme odtrhli pohľad od jeho rán namaľovaných na kríži a išli do každodenného života, ošetrovať jeho skutočné rany. Veď jasne povedal: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Ktosi môže protestovať: Dobre, ale načo je potom modlitba, kostol, bohoslužby, krst, birmovka alebo sobáš? Nato, aby Boh cez tieto dary mohol do nás vlievať svoju lásku, aby sme mohli plniť jeho prikázania a žili Ježišovu lásku vo svete. Lebo iba ten, kto plní Ježišove prikázania, je šťastný a spokojný človek. Potvrdil to aj istý misionár v Číne. Z dediny, kde pôsobil, vyháňali palicami a kameňmi malomocné dieťa. Misionár si všimol neobvyklý ruch na ulici, tak sa šiel pozrieť, čo sa deje. Skočil do davu ľudí, dieťa zobral na ruky a utekal s ním preč. Všetci sa im vyhýbali a kričali: Malomocenstvo, malomocenstvo! Dieťa od strachu veľmi plakalo a pýtalo sa ho, prečo sa o neho stará. Lebo Boh nás oboch stvoril a ja som tvoj brat. Dieťa za znova spýtalo, ako sa mu odplatí. Aj ty venuj čo najviac lásky ostatným. Dieťa žilo ešte tri roky a s veľkou láskou obväzovalo rany iným malomocným. Po jeho skone ostatní povedali: Naše malé dieťa sa vrátilo do neba. Aj to je svedectvo, že zachovávať Ježišove prikázania, je možné. Zachovával ich misionár a od neho sa to učili aj druhí. Aj my snažme preniesť Ježišove slová do každodennej praxe, lebo jasne povedal: Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske. Máme na to aj celý budúci týždeň. Zdroj:www.trojica.sk