Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätá Dymphna, mučeníčka /15. 5. 2019/ * 7. storočie, Írsko † 7. storočie (predpokladá sa rok 650), Geel Belgicko

Svätá Dymphna, mučeníčka Dymphna bola jediné dieťa pohanského kráľa Damona, o ktorom sa predpokladá, že v 7. storočí ovládal časť Írska. Jej matka bola nádherná kresťanka a jej dcéra sa na ňu veľmi podobala. Naplnená hlbokou láskou vybrala si Ježiša Krista za svojho božského ženícha, zasvätila mu svoje panenstvo a dala sa tajne pokrstiť. Najsvätejšej Matke Božej sľúbila čistotu. Keď kráľovná zomrela vo veľmi mladom veku, Dymphna mala iba 14 rokov. Srdce kráľovského vdovca zostalo veľmi zarmútené a emocionálne oslabené. Jeho premenlivá nálada a mlčanie ho zatlačili na pokraj mentálneho kolapsu. Jeho dvorania navrhli, aby zvážil druhé manželstvo. Súhlasil však s podmienkou, že jeho nová nevesta by mala vyzerať presne ako tá, ktorá ho opustila na ceste do večnosti. Vyslanci vyšli ďaleko do krajov hľadať takú ženu, ktorú si želal. Cesta bola ale neúspešná. Jeden z nich mal skvelý nápad: Prečo by sa kráľ nemohol oženiť so svojou dcérou, živou podobou svojej matky? Spočiatku sa s touto myšlienkou nevedel stotožniť, ale napokon pod vplyvom mentálnej nerovnováhy súhlasil. Zámer oznámil svojej dcére. Dymphna, síce zúfalá, zostala pevná ako skala a jasne odpovedala: „Určite nie.“ Podľa rady sv. Gereberna, jej spovedníka, nakoniec utiekla z domu, aby sa vyhla nebezpečenstvu plynúcemu z odmietnutia. Skupinka štyroch ľudí – otec Gerebern, Dymphna, dvorný šašo a jeho žena, sa vydali na cestu na more. Po pristátí v Antverpách, na pobreží Belgicka, sa usadili v dedinke Geel, v blízkosti svätyne svätého Martina z Tours, v dvoch pustovniach. Dymfna sa venovala starostlivosti o duševne chorých. Špehovia z jej rodnej krajiny prišli do Geel a zaplatili hostinskému mincami, ktoré sa podobali tým, ktorými Dymphna často platila za potraviny. Nevediac, že muži boli špióni, hostinský teda odhalil, kde sa nachádzala tá, ktorá platila u neho rovnakými mincami. Kráľ okamžite prišiel do Geel na posledné, tragické stretnutie. Napriek svojmu vnútornému hnevu sa opäť pokúšal dcéru presvedčiť o svojom zámere. Neustále Dymphnu prehováral, prosil ju, vyslovoval rôzne sľuby pod zámienkou bohatstva a prestíže. Keď však všetko zlyhalo, vyskúšal hrozby aj urážky. Ale ani tie neohrozili Dymphninu neoblomnosť. Radšej by zomrela, ako by porušila sľub panenstva, ktorý učinila so súhlasom spovedníka. V zúrivosti nariadil kráľ svojim mužom zabiť otca Gereberna a Dymphnu. Kňaza síce zabili, ale mladej princeznej nedokázali ublížiť. Kráľ vyskočil z trónu a vlastným mečom odťal hlavu svojej dcéry. Dymphna mu padla k nohám. Mala vtedy sotva pätnásť rokov. Jej meno sa objavuje v rímskom martyrológiu spolu so sv. Gerebernom 15. mája. V meste Geel, vo flámsky hovoriacej oblasti Belgicka, sa sv. Dymphne vzdáva veľká česť. Jej telo sa uchováva v striebornom relikviári v kostole, ktorý nesie jej meno. Geel je už dávno známy ako pútnické miesto, kde prichádzajú osoby, ktoré hľadajú úľavu pri nervových alebo emocionálnych ťažkostiach. Je patrónkou duševne chorých, psychiatrov, rodinného šťastia, obetí znásilnenia a incestu, závislých na návykových látkach, utečencov. Pri jej telesných pozostatkoch sa udialo množstvo uzdravení. Často sa znázorňuje ako kráľovská dcéra, pri nohách s diablom. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie