Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie
« Späť

Z dnešného evanjelia

Ostaňte v mojej láske, aby vaša radosť bola úplná /23. 5. 2019/

„Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás.“ Pán Ježiš nás miluje tou istou láskou, akou Otec miluje jeho. Je to Láska akej a ktorej je schopný jedine Boh a ktorá je zároveň Bohom. Je to Duch Svätý. Božia nežnosť. Tá najúžasnejšia Láska. Ako západní kresťania vyznávame v Kréde, že Duch Svätý vychádza z Otca i Syna. Duch Svätý je vzťahom lásky Otca k Synovi a Syna k Otcovi. Je dokonalým Božským vzťahom. Boh má len jedno jedine Slovo, svojho Syna a len jediný ale absolútne dokonalý vzťah ku všetkému a to Ducha Svätého. Kniha múdrosti hovorí: „Miluješ všetko, čo si stvoril a nemáš v nenávisti nič z toho, čo si učinil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?“ (Mudr 11,24-25) Láska je Božou prirodzenosťou. U Boha byť a milovať je to isté. Boh zo svojej podstaty miluje a chce Dobro. Pán Ježiš prosí: „Ostaňte v mojej láske!“ Je to prosba a túžba Božského srdca. Vidíme, že človek môže z tejto lásky odísť. Odchádza z nej natoľko, nakoľko zíde z cesty príkazov a poslušnosti. Zároveň to znamená, že človek môže vypadnúť z Božieho priateľstva. Nestrácame Božiu lásku, ale strácame Božie priateľstvo. Je na nás, či zostaneme láskyhodný. Boh miluje dobro. Boh sa vo svojej podstate nemení. Ak hovoríme o Božom hneve, máme na mysli práve dopad a dôsledky cesty od Boha na stvorenie a zvlášť na človeka. Pán Ježiš nám aj ukazuje, ako môžeme zostávať v tejto jeho Láske. „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske.“ Človek zostáva v Božej láske skrze poslušnosť jeho príkazom. Poslušnosť jeho príkazom je podmienka lásky a zároveň je to už láska. Ak žijem Kristovo Slovo, zostávam v láske. Ťažisko pravej lásky nespočíva v citoch ale vo vôli. Ide o to, aby sme chceli to, čo chce Boh, teda aby sme chceli Boha, ktorý sa nám zjavuje vo svojom Slove. „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná!“ Ježiš je Bohom radosti. On v sebe prežíva radosť. Chce, aby sme aj my mali účasť na tejto radosti. Nejde o nejaké drobné potešenie, alebo útechu, ale ide o úplnú radosť, ktorá pochádza z poznania Boha a z istoty jeho lásky voči nám. Boh chce, aby sme mali úplnú radosť. Žalmista hovorí o Bohu: „U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.“ (Ž 16, 11) My sa tejto radosti môžeme zmocniť vierou. Ak uveríme, že sme milovaní tou istou láskou, ako Boh Otec miluje Syna. Amma Synklitika (jedna z východných mníšok) povedala: Na začiatku tých, ktorí postupujú k Bohu, čaká veľa bojov a mnoho utrpenia, ale potom nasleduje nevýslovná radosť. Je to ako s tými, ktorí chcú zapáliť oheň. Najprv sú trápení dymom a tečú im slzy, kým nemajú to, čo chcú. Ako je napísané: Náš Boh je stravujúci oheň (Heb 12, 29), tak aj my musíme roznecovať Boží oheň v nás cez slzy a námahu.” Sv. Terézia Avilská hovorí, že existuje len jedna radosť a to večná. A túto radosť nám chce Kristus sprostredkovať. Snažme sa o poslušnosť jeho príkazom, aby sme sa priblížili k týmto žriedlám skutočnej radosti. Zdroj:www.frantiskani.sk