Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom /24. 5. 2019/

Je otázka na mieste: Čo skutočne znamená slovo láska? Latinsky sa láska vo zmysle teologickej čnosti vyjadrí slovom caritas, čo do slovenčiny prekladáme charita. Láska nie je podľa kresťanstva len nejaký cit (mám sa pri ňom dobre; je mi pri nej skvele; je mi sympatický...). Nemôžme povedať, že táto náklonnosť nemôže byť niečo obohacujúceho a musíme ju zavrhnúť. Ona nám pomáha milovať ľudí ale môže aj brániť pravej láske (Ako by asi vyzeral svet bez lásky-náklonnosti matky voči deťom. Matka je matkou tak pre dobré ako aj pre zlé deti; ale materinská láska môže dieťa skaziť, keď nehľadí na skutočné budúce šťastie svojho dieťaťa). Teda opravdivá láska je stav vôle a rozhodnutia nehľadieť na seba ale na druhého, ktorý stojí predo mnou. Predsa to nestačí. Dnešné evanjelium po predchádzajúcej výzve: “Ostaňte v mojej láske!”, nás pozýva uvedomiť si v čom spočíva tajomstvo pravej lásky. Ono prebývanie v Ježišovej láske. Ježiš to jasne vyslovuje: “Aby ste sa milovali navzájom.” Láska teda nie je jednoduchý hrejivý pocit. Tento hrejivý pocit vypršal, prišiel všedný deň, my sme začali vidieť realitu a vnímať ťažkosti i svoje vlastné obmedzenia a limity. A stratili sme nadšenie i silu. Preto nám Ježiš pripomína: „bezo mňa nemôžete nič urobiť." Bez Ježiša a Boha vôbec, môžeme urobiť veľa vecí: môžeme byť úspešnými manažérmi, podnikateľmi, dobrými študentmi, športovcami, umelcami. Môžeme mať peniaze, auto, dom. Môžeme byť vzhľadní a príťažliví... Mnohé veci závisia od našich talentov, vrodených predispozícií, okolností i osobnej chytrosti. No ak Ježiš hovorí, že bez neho nemôžeme nič vykonať, myslí na veci, ktoré by boli naozaj užitočné a ktoré by nám v konečnom dôsledku slúžili pre večnosť. A toto je čnosť lásky. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie