Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. PLACID mních /12. 6. 2019/ (zomr. r. 1248)

SV. PLACID mních Svätý Placid (lat. Placidus, tal. Placido) pochádzal z hornatého kraja stredného Talianska, ktorý sa podľa hlavného pohoria tejto oblasti nazýva Abruzzo. Narodil sa niekedy koncom 12. stor. v roľníckej rodine v obci Rosi. Ako to bývalo v chudobných rodinách, len čo bol schopný pracovať, pomáhal svojim rodičom na poli. Malý Placid bol nábožný a chcel sa naučiť žalmy a vzdelávať sa vo viere. Ale kvôli práci nemohol chodiť do školy, takže sa nenaučil ani čítať ani písať. Avšak mal výbornú pamäť, do ktorej zachytil všetky modlitby a náboženské poučenia. Veľmi chcel slúžiť Bohu. Keď odrástol, chcel túto službu uskutočniť. Ale ako, keď nemal nijaké vzdelanie? Chcel aspoň putovať na sväté miesta a venovať sa modlitbe a skutkom pokánia. Najprv putoval do španielskej svätyne sv. Jakuba - Santiago de Compostela. Ostal tam jeden rok. Keď sa vrátil, ťažko ochorel. Po piatich rokoch bolestného zápasu s chorobou vyzdravel a znovu sa vydal na púte: k hrobom apoštolov do Ríma, do svätyne sv. Michala na vrchu Gargano a na iné menej známe miesta. Medzitým však v ňom silnela myšlienka usadiť sa na jednom mieste. Skúsil žiť s istým pustovníkom na vrchu Corno, ale tento pokus sa nevydaril. Placid zišiel dolu na úpätie vrchu, kde žil rok v kláštore San Nicola. Potom slúžil v jednom kostole. Ale dotieravosť akejsi ženy ho prinútila odísť. Najprv žil v jednej blízkej jaskyni, ale keď ani tam nemal pokoj, uchýlil sa na ťažko prístupné miesto do skál nad mestečkom Ocre. Tam ostal dvanásť rokov. Časom sa o ňom ľudia dozvedeli a chceli ho navštevovať. Priťahovala ich povesť jeho svätosti a zázrakov, ktoré sa mu pripisovali. Chceli ho vidieť a chceli počuť jeho ponaučenia a povzbudenia. Ale iba málokomu sa podarilo dostať až k nemu. Dokonca istý kňaz sa pri ťažkom výstupe zrútil a zabil sa. To veľmi zronilo pustovníka. Rozhodol sa zísť zo svojej neprístupnej samoty a usadil sa v lese. Na novom mieste ho navštevovali nielen obdivovatelia a prosebníci, lež aj mladíci, ktorí ho chceli nasledovať. S tými sa rozhodol vybudovať kláštor. Na tento ciel mu gróf Berardo v r. 1222 daroval pustý vrch nad mestom Ocre. Placid so svojimi pomocníkmi skultivoval toto miesto a vybudoval na ňom kláštor (S. Spirito di Val d´Ocre). Keď Placid cítil, že mu už neostáva veľa životnej sily, zabezpečil budúcnosť svojho kláštora tým, že ho v r. 1248 podriadil cisterciátskemu kláštoru v Casanove, v diecéze Penne. Zomrel 12. júna toho istého roku. Pochovali ho pod hlavným oltárom kláštorného kostola. Mnohé zázraky, ktoré sa pripisovali jeho orodovaniu, pomohli rýchle rozšíriť jeho úctu. Menu Placid (latinské slovo "placidus" znamená tichý, pokojný) zodpovedá slovenský tvar Tichomil. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie