Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. LEV II. pápež /3. 7. 2019/ (zomr. r. 683)

SV. LEV II. pápež Pochádzal zo Sicílie. Miesto a čas jeho narodenia nám nie sú známe. Takisto nevieme nič konkrétne o jeho činnosti pred zvolením za pápeža. Jeho najstarší životopisci vyzdvihujú jeho výrečnosť, znalosť latinskej a gréckej reči, obdivuhodné nadanie na spev, najmä na žalmy. Z toho sa dá predpokladať, že aspoň istý čas viedol rímsky cirkevný spevácky súbor "Schola cantorum". Za pápeža ho zvolili po sv. Agatonovi, ktorý zomrel v januári 681. Leva II. zvolili pravdepodobne už vo februári toho istého roku. Ale keďže byzantský cisár Konštantín IV. Pogonatos (bol cisárom v r. 668-685) si nárokoval schválenie pápežskej voľby ešte pred vysviackou, Levovo nastúpenie do pápežského úradu sa oddialilo až na 17. augusta 682. Cisársky súhlas sa oneskoril aj preto, lebo v tom čase (od nov. 680 do sept. 681) sa konal v Carihrade 6. všeobecný cirkevny snem, ktorý odsúdil monoteletizmus, čiže náuku o jednej vôli v Ježišovi Kristovi. Pápežskí legáti sa vrátili z Carihradu až v júni alebo júli 682. Niesli nielen cisárom podpísané koncilové dokumenty, ale aj jeho súhlas k pápežskej konsekrácii. Pápež Lev mal potvrdiť koncilové dokumenty svojím podpisom. Pri ich čítaní však zbadal, že na troch miestach koncil odsúdil aj pápeža Honoria I. (625-638). Ten totiž pokladal dišputy o jednej alebo dvoch vôľach v Kristovi iba za slovné hašterenie a odporúčal, aby sa vyhýbalo tomuto rozlišovaniu. Ba v liste carihradskému patriarchovi Sergiovi používal výrazy podobné výrazom hlásateľov náuky o jednej vôli, ktorú zastával alexandrijský patriarcha Kyros a ktorú snem odsúdil. Lev II. nechcel rušiť ťažko získaný pokoj, a preto podpísal koncilové akty bezo zmeny. Západným biskupom poslal list, v ktorom označoval postup pápeža Honoria za poľutovaniahodnú nedbanlivosť. Ale ani táto pápežova ústupčivosť voči Východu nepriniesla plný súlad medzi Carihradom a Rímom. Jeden z vážnych dôvodov napätia bolo východné ponímanie cisára ako najvyššieho rozhodcu v náboženských veciach. Aj v liste Levovi II. cisár zdôrazňoval svoju zásluhu o obnovenie jednoty viery a napomínal pápeža ako vyššie postavený. Potešiteľnejšie bolo odstránenie rozkolu medzi ravenským exarchátom a Rímom. Ravenský arcibiskup Teodor prijal rozhodnutie, že každý novomenovaný ravenský arcibiskup príde do Ríma a prijme vysviacku od pápeža. Pápež zas oslobodil ravenských arcibiskupov od platenia poplatkov za prijatie pália a od účasti na rímskych synodách. Pápež Lev II. zomrel v lete 683. Pochovali ho v chráme sv. Petra. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie