Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Sílas /13. 7. 2019/ * 1. storočie † 1. storočie

Svätý Sílas Pochádzal vraj z Jeruzalema, aj keď mal rímske občianstvo a stal sa Ježišovým učeníkom. V Skutkoch apoštolov je o ňom písané v 15. a 16. kapitole. Apoštoli a starší so súhlasom celej Cirkvi rozhodli o vyvolení dvoch mužov na doprovod a za spolupracovníkov Pavla a Barnabáša na apoštolskej ceste do Antiochie. Jedná sa o dnešnú Antakyu v Turecku. Vybraní boli Júda, ktorému hovorili Barsabáš a Sílas, poprední muži medzi bratmi. „Aj Júda a Sílas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi.“ (Sk 15, 32). Apoštol Pavol potom vzal so sebou ako spolupracovníka len Sílasa a cez Derbe prišli do Lystry, kde sa k nim pripojil Timotej. Prešli Frígiou, galatským územím k Mýzii a dorazili až k moru do Troady. Na pokyn, ktorý dostal Pavol vo videní sa preplavili do Macedónska. Vo Filipách boli hosťami u Lýdie. Tam Pavol z jednej otrokyne vyhnal zlého ducha, ktorý cez túto ženu veštil budúcnosť a to jej pánom prinášalo zisk. Keď videli, že o zisk prišli, vyvliekli Pavla a Sílasa na námestie s obžalobou, že poburujú mesto. Ako rozhodli sudcovia, boli za účasti davu dôkladne zbičovaní a uväznení v najbezpečnejšej cele, kde im dali ešte aj nohy do klady, aby neušli. V noci sa spoločne modlili a spevom oslavovali Boha. Ostatní väzni ich s úžasom počúvali, keď ich chválospev doplnilo náhle zemetrasenie, ktoré otriaslo väzením v základoch a zároveň sa otvorili všetky dvere a všetkým väzňom spadli putá. Žalárnik sa zdesil a chcel si vziať život. Ale Pavol mu zabránil v sebevražde, ktorú chcel vykonať svojím mečom a uistil ho, že sú tam všetci. Žalárnik plný strachu padol pred Pavlom a Sílasom na kolená. Potom sa ich s veľkou pokorou opýtal, čo má robiť, aby bol spasený a oni ho uistili o potrebe viery v Pána Ježiša. Keď pokračovali vo zvestovaní Božieho slova v jeho domácnosti, žalárnik im ošetril rany, dal sa so svojimi ľuďmi pokrstiť a pozval ich ku stolu. Je to ukážka, ako Božia moc sprevádzala prvých hlásateľov evanjelia, ktorí boli ochotní pre jeho slovo trpieť. Dalo by sa namietať, že pobúrení ľudia by ani nepočúvali, čo mohli povedať na svoju obranu. Povedali to až na druhý deň, keď ich prepúšťali a oni nechceli odísť tajne, odvolávajúc sa na rímske občianstvo. Rímski občania totiž nesmú byť bičovaní. Hlásatelia evanjelia však radi prinášali obetu za svojich poslucháčov a oveľa viac im záležalo na tom, aby bolo ich slovo dopĺňané ich príkladným životom ako to, aby sa chránili pred utrpením. Ospravedlnenie tých, ktorí dali obidvoch hlásateľov zbičovať a ich doprevádzanie, mali tiež svoju odozvu v mysliach Macedónčanov, ktorí po ich odchode do Filíp spomínali na slová bratov s väčšou vážnosťou. O Sílasovi je písané aj v 17. kapitole Skutkov apoštolov. Jednalo sa o návštevu Solúna, kde je správa o ich pôsobení v Berei. Tam Sílas a Timotej zostali, pokým Pavol odišiel s doprovodom do Atén. Ale potom boli za ním povolaní. Ešte aj v 18. kapitole je zmienka o tom, že Sílas a Timotej prišli z Macedónska do Korintu. Čo sa týka ďalšieho Sílasovho života, odkázaní sme len na menej spoľahlivú tradíciu. Tiež je stotožňované meno Sílas a Silván, ktorý sa vyskytuje na ďalších miestach – napríklad Peter po ňom posiela svoj prvý list –, ale nie je to považované za správne. V nekanonickej literatúre je uvádzaná nielen Sílasova samostatná činnosť v Korinte a Macedónsku, ale že tam podľa tradície aj umrel. Miesto smrti sa vraj dokázať nedá. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie