Svätá Afra, mučeníčka /7. 8. 2019/ * uvádza sa rok 304 † (?) Augsburg

Svätá Afra, mučeníčka Svätá Afra z Augsburgu pochádzala z Cypru. So svojou matkou Hiláriou odcestovala do Bavorska a začali žiť v Augsburgu. Jej matka, ako veľká vyznavačka bohyne Venuše si založila nevestinec a Afra sa v ňom stala prostitútkou. V čase prenasledovania biskup Narcis z Gerony s diakonom Felixom opustili Španielsko a jedného večera hľadali miesto k odpočinku v Augsburgu. Tam sa ich ujala Afra a poskytla im večeru. Biskupova zbožná modlitba pred jedlom a celý jeho láskyplný zjav boli niečím, s čím sa Afra nikdy predtým nestretla. Rozprávanie biskupa vzbudilo jej záujem o náboženstvo, keď počula ako jeho vyznávači ochotne a v láske ku Kristovi znášajú chudobu, vyhnanstvo, utrpenie i smrť. Bola oslovená v srdci. Životopisci uvádzajú jej slová: „Pane, nie som hodná tvojej návštevy, odíď odtiaľto!“ Biskup si možno spomenul na Kristove slová: „Veru, hovorím vám, že mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.“ (Mt 21,31) A tiež si bol vedomý svojho poslania dobrého pastiera. S veľkou láskavosťou pomohol Afre otvoriť jej srdce Kristovi a priviedol ju skrze sv. krst do cirkvi. Nešlo len o jej obrátenie, ale aj o ostatné spoločníčky v dome, ktoré sa rozhodli nasledovať nadšenú Afru. Získala aj matku Hiláriu, ktorá zabezpečovala obom duchovným bezpečnejšie ubytovanie, keď sa medzi spoluobčanov dostala správa o ich prítomnosti v meste. Apoštolskú službu na tom mieste biskup Narcis vykonával po 9 mesiacov a jedného, ​​snáď príbuzného Afry, vysvätil aj na kňaza. Prenasledovanie kresťanov doľahlo aj na Augsburg, v ktorom pohanskí obyvatelia prišli o služby nevestinca. Afra bola zatknutá ako kresťanská vyznavačka za panovania Diokleciána a predvedená k sudcovi Gajovi, ktorý ju vyzval k obete pohanským bohom pod hrozbou smrti na mučidlách. Ona však hrdinsky odpovedala: „Dosť som sa nahrešila, než som spoznala pravého Boha, už nikdy modlám slúžiť nebudem!“ Po opakovanej Gajovej výzve na obete v chráme, v životopisoch mučenice sa hovorí: „Mojím chrámom je Kristus, ktorého mám stále pred očami, jemu sa vyznávam zo svojich neprávostí a prajem si pre neho v obeť dať svoje telo, ktorým som hrešila, aby utrpením bolo očistené.“ Po takomto postoji a ďalšom vyznaní bola na rozkaz sudca odvedená na ostrovček rieky Lech, priviazaná k jednému kmeňu a obložená hranicou, pomocou ktorej bola za slov svoje modlitby upálená. Skonala vraj sa zvolaním: „Ježišu Kriste, ďakujem ti, že nepohŕdaš moju obetou.“ Jej matka, svätá Hilária z Augsburgu, a služobnice Digna, Eunomia a Eprepria išli pochovať jej ostatky, lenže boli chytené a všetky štyri ich stretol rovnaký osud – upálenie zaživa. Jej pozostatky sú uložené dodnes v Augsburgu v bazilike, ktorá nesie jej meno – Bazilika Sv. Ulricha a sv. Afry. Jej sviatok sa oslavuje 7. augusta.V roku 1804 sa menšia časť jej ostatkov dostala aj do pražskej katedrály sv. Víta. V katedrále v Le Mans jej bol zasvätený oltár už v roku 834. Zdroj:www.životopisysvatych.sk