« Späť

Z dnešného evanjelia

Čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého /8. 9. 2017/

Skôr ako prišiel Pán Ježiš do nášho sveta, bola nám ľuďom daná Panna Mária. Ona tvorí akoby medzičlánok medzi svätým Bohom a hriešnym ľudstvom. Ona je bezhriešna a nepoškvrnená svätá zem, na ktorú zostúpil Boh pri svojom vstupe do ľudských dejín. Rímsky katechizmus nás poučuje: „Boh poslal svojho Syna" (Gal 4,4), ale na to, aby Mu „utvoril telo", potreboval slobodnú spoluprácu stvorenia. Preto už od večnosti si Boh vyvolil za Matku svojho Syna izraelskú devu, mladú židovku z Nazareta v Galileji," pannu, zasnúbenú mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno Panny bolo Mária" (Lk 1,26-27). Otec milosrdenstva chcel, aby Vtelenie predchádzal najprv súhlas zo strany predurčenej Matky, a tak ako žena prispela k dielu smrti, aby podobne prispela žena k životu. Počas celej Starej Zmluvy sa poslanie Márie pripravovalo cez poslanie svätých žien. Na samom začiatku je Eva: napriek svojej neposlušnosti, dostala prisľúbenie potomstva, ktoré zvíťazí nad Zlým a bude matkou všetkých žijúcich. Mocou tohto prisľúbenia aj Sára počala syna napriek svojmu vysokému veku. Proti všetkému ľudskému očakávaniu si Boh vyvolil to, čo svet považoval za nemohúce a slabé, aby ukázal svoju vernosť prisľúbeniu: Annu, Samuelovu matku, Deboru, Rút, Juditu a Ester a mnoho iných žien. Mária „vyniká medzi poníženými a chudobnými Hospodina, čo s dôverou čakajú a dosahujú spasenie. A konečne s ňou, vznešenou dcérou sionskou, po dlhom čakaní na splnenie prísľubu, nastáva plnosť časov a nastoľuje sa nový poriadok". Aby sa Mária mohla stať Matkou Vykupiteľa, „dostala od Boha dary, dôstojné takej vznešenej úlohy". Vo chvíli Zvestovania ju anjel Gabriel pozdravil ako „plnú milosti" (Lk 1,28). Skutočne, aby mohla slobodne vysloviť súhlas svojej viery s oznamom o svojom povolaní, bolo potrebné, aby sa celá nachádzala v Božej milosti. V kázniach často hovoríme o osobnom prijatí Ježiša, hovoríme, že treba prijať Ježiša ako svojho Pána, že mu treba odovzdať svoj život a celú svoju bytosť, aby sa jeho spása mohla reálne prejaviť v nás a na nás. Zabúdame na to, že pre mnohých ľudí to vôbec nie je také jednoduché. Veľmi často zídu z cesty odovzdanosti a ich hriešne sklony znovu prevládnu. Dlhodobý hriešny zvyk sa stáva železnou košeľou, z ktorej sa človek vlastnými silami tak ľahko nevyzlečie. V dnešnom evanjeliu dostáva Sv. Jozef zvláštnu radu a príkaz od božieho anjela: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého." Jozef je vyzvaný prijať Máriu ako svoju manželku. Teda veľmi intímnym a osobným spôsobom. Všimnime si toto zvláštne, mohli by sme povedať, nebiologické a netelesné manželstvo s Pannou Máriou. Ako ho pochopiť a aký má zmysel? V jeho manželstve sa jedná vlastne o prijatie osoby Ježiša Krista. Evanjelium nám na príklade sv. Jozefa ukazuje, ako má Ježiša prijať človek poznačený dedičným hriechom. Panna Mária dokázala prijať Ježiša, lebo bola Nepoškvrnená, bez hriechu. Sv. Jozef je vyzvaný, aby skôr ako príjme Ježiša, prijal Máriu a to veľmi blízkym a intímnym spôsobom. Cirkevní otcovia hovoria o potrebe „prijať Máriinu dušu“. Máriina duša tvorí ochranný plášť pre Ježišovu bytosť v nás. Učia, že človek má v tomto smere dve možnosti. Môže svoje hriešne, uzavreté a zranené srdce otvárať sám, svojou silou a námahou. Toto však ide veľmi ťažko. Ak sa človek cíti maličký a slabý, môže skúsiť druhú možnosť, ktorú doporučuje sv. Ambróz, keď hovorí: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si najprv niečo z tej krásnej Máriinej duše." Krása Máriinej duše spočíva v tom, že je radikálne odovzdaná Bohu a jeho službe. Duch svätí sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma. Teda ako vidíme: Môžeme sa snažiť otvoriť Duchu Svätému sami a môžeme ho privolať pomocou P. Márie. Skôr ako človek bude schopný naozaj uveriť Ježišovi, musí uveriť Márii, jej svedectvu: „Veľké veci mi urobil Ten, ktorý je Mocný a Sväté je jeho Meno!“ Len Mária je schopná vysvetliť, čo sa udialo medzi ňou a Najsvätejšou Trojicou. Ježiš to svojimi zázrakmi potvrdí. Zakončím znovu slovami sv. Grigniona z Montfortu: „Mária splodila s Duchom Svätým to najväčšie, čo kedy bolo a bude – Bohočloveka, a porodí tiež najväčšie veci, ktoré budú v posledných dobách. Vytvorenie a vychovanie veľkých svätých, ktorí sa objavia na konci čias, je vyhradené jej, lebo len táto výborná a zázračná Panna môže v spojení s Duchom Svätým vykonať veci zázračné a mimoriadne. Jedným z hlavných dôvodov, prečo Duch Svätý nekoná teraz zjavné zázraky v našich dušiach je, že v nich nenachádza dostatočné zjednotenie so svojou Nevestou!“ Skúsme to spolu s Pannou Máriou tak, ako nás nabádajú svätí. Zdroj:www.www.frantiskani.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie