Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde /13. 6. 2019/

Tieto slová by sa mohli zdať niekomu popretím Kristovej pokory. Ale po prvé: Kristus je Boh a večná sláva je atribútom Jemu vlastným. A po druhé: Pán Ježiš práve vo svojej pokore zdôrazňuje, prečo mu ide o túto slávu: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba. Ako Syn oslávil Otca? Aj o tom hovorí: Dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. Z týchto i ďalších Kristových slov sa dozvedáme, čo predstavuje podstatu Božej slávy. Mohlo by sa zdať, že Božia sláva je tým všetkým, čo on dostáva od nás; že sa teda treba ponížiť a pokoriť, aby Boh mal z toho slávu; a z toho zasa by vyplýval rozpor medzi Božou slávou a našou dôstojnosťou či ziskom. Alebo tiež, niekto by si mohol myslieť inšie: že to my veľkodušne dávame Bohu to, čo potrebuje. Ale v podstate Božia sláva nespočíva v tom, že my Bohu dávame niečo, čo ho obohacuje; naopak: On sám nám dáva to, čo nás obohacuje, čo nás vyvádza z ničoty, čo nás oživuje a vyvyšuje. Božia sláva nieje utkaná z našich obiet, ale z jeho darov; a z našich obiet len natoľko, nakoľko sú jeho darmi (P. Charles); tak, ako slávou slnka je rozjasňovať temnotu, roztápať sneh, rozvíjať kvety a obilie, slávou Boha je robiť všetky veci božskými, dávajúc im jestvovanie a milosť. Teda z našej strany oslavovať Boha - znamená otvárať sa na jeho dobrodenia, zdokonaľovať v sebe Božie dary, zdokonaľovať svoju osobnosť; neuzatvárať sa vo svojom egoizme, ale otvárať sa na druhých, dávajúc im niečo z toho bohatstva, aké nám Boh udeľuje, tak ako o tom hovorí Pán Ježiš: dal som im to, čo si mi zveril. Pán Ježiš nám to dáva predovšetkým v obete svätej omše, ktorá je najdokonalejšou obetou zvelebovania. Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie