Ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života /6. 5. 2017/

Život človeka je plný paradoxov. Jeden z nich môžeme nazvať „paradox hodnoty slova“. Na jednej stane si uvedomujeme, že ľudské slovo stále viac a viac stráca na sile. Všetko potrebujeme mať potvrdené podpisom a overené notárom. Vyrieknuté slovo má skoro nulovú hodnotu. Na druhej strane však sa stávame neskutočne citliví na vyrieknuté slovo o nás, o našom živote či o udalostiach, ktoré sa nás dotýkajú. Slovo blížneho nás vie rýchlo uraziť, nahnevať či zaraziť. Skúmame: ako to myslel? čo tým chcel povedať? Aj dnešné evanjelium popisuje citlivosť učeníkov na Ježišove slová. Pridávajú sa ku Židom, ktorí šomrú na Ježiša a hádajú sa navzájom, pre jeho slová. Potom ako Kristus zjavuje otvorene svoju identitu a poslanie, aj samotní učeníci jeho slová považujú za škandál a pohoršenie: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ V čom spočíva tvrdosť? Sú to Ježišove slová alebo je to ľudské srdce, ktoré ich neprijíma? Nechápu ako môžu jesť Kristovo telo a piť Kristovu krv. Majú pred sebou múr nepochopenia a nevery. Sú zachvátení krízou, ktorá ich vzďaľuje od samotného Krista. Pričom toto je spôsob a cesta, ktoré umožnia učeníkovi prežívať lásku voči Bohu a bratom. Takto Kristové slová lásky narazia na ľudský egoizmus, ktorý človeka oslepuje tak, že dobro sa stáva zlom a zlo sa stáva dobrom. Škandál, ktorý priviedol ku kríze Ježišových učeníkov, sa v dejinách spásy neustále opakuje. Ten škandál spočíva v dvojitej skutočnosti: na jednej strane Ježiš nerealizuje ale prevracia na ruby naše mesiášske sny; na druhej strane nás volá k tomu, aby sme sa stávali jemu podobnými. Tak ako pre Židov či pre učeníkov, aj pre nás sa kríž môže stať hraničným vyjadrením nezdaru. Mesiáš, ktorý by mal mať všetko a všetkých vo svojich rukách a vo svojej moci, nie je prítomný. Naopak namiesto vládnutia sa hovorí o službe, namiesto víťazstva o smrti. Tak ako učeníci i my máme pred sebou dva odlišné koncepty: Boží a ľudský. A ani priama prítomnosť samotného Mesiáša nezaručuje ľudskú otvorenosť pre jeho prijatie. Je možné byť okúzlený a fascinovaný zázrakmi, činnosťou i slovami samotného Krista, ale to neznamená, že automaticky je prijaté aj tajomstvo jeho osoby. Ako predstavuje dnešné evanjelium, môže sa stať problémom prijatia a dôvodom odmietnutia. Možno aj pre nás je tu čas pozastaviť sa nad mojou predstavou o Kristovi. Nad mojím poňatím viery. Nad vzťahom voči Bohu. Zdroj:www.domimacak.eu