Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Kajetán Thiene, kňaz /7. 8. 2017/ /1480 - 1547/

SV. KAJETÁN THIENE kňaz Svätý Kajetán Thiene (da Thiene) patrí medzi popredných predstaviteľov katolíckej reformácie v 16. storočí. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. narodil sa v severotalianskom meste Vicenzi roku 1480. Po získaní základného vzdelania študoval právo v Padove, kde dosiahol doktorát práva roku 1504. V tom istom roku bol prijatý do duchovného stavu udelením tonzúry. Roku 1506 prešiel do Ríma, kde sa stal úradníkom pápežskej kúrie. Istý čas zastával funkciu pápežského tajomníka a získal hodnosť apoštolského protonotára. Kajetánovým ideálom nebola však úradnícka kariéra. Už vo Vicenzi začal vyvíjať apoštolát, ktorý v Ríme spojil s dobročinnosťou. Ako aktívny člen rímskeho oratória Božej lásky venoval svoj voľný čas službe biednym, zvlášť chorým. Chcel však slúžiť ľuďom čo najviac aj v duchovných potrebách. Preto myslel už dávno na kňazstvo, ale necítil sa dosť hodný prijať ho. Konečne po dlhšom odkladaní prijal v septembri 1516 kňazskú vysviacku. Roku 1518 sa vrátil do rodnej Vicenzy, kde pracoval v charitatívnych združeniach. Z Vicenzy prešiel do Verony a odtiaľ roku 1520 do Benátok, kde založil nemocnicu pre nevyliečiteľne chorých. Ale horlivý kňaz chcel urobiť viac. Videl, že renesančná Cirkev a najmä duchovenstvo potrebuje dôkladnú vnútornú obnovu. reto prišiel roku 1523 do Ríma s úmyslom založiť združenie kňazov, ktorí by v chudobe, čistote a poslušnosti – tak ako rehoľníci – slúžili Bohu a dušiam. jeho prvými spoločníkmi boli chietský biskup Giampiero Carafa, neskorší pápež Pavol IV., a ďalší dvaja kňazi. Vznikla tak rehoľná spoločnosť teatínov (z latinského názvu Chieti – Theate), nazývaná podľa zakladateľa aj lajetáni. Nové kňazské združenie sa usadilo najprv v Ríme, kde sa stalo strediskom cirkevnej reformy a živej kresťanskej nábožnosti. Pri tragickom plienení Ríma (Sacco di Roma) roku 1527 cisárski vojaci prepadli aj teatínov, pričom stýrali a uväznili Kajetána. Po prepustení z väzenia Kajetán odišiel do Benátok, kde založil nové teatínske komunity. Okrem apoštolátu a reformnej činnosti mladá rehoľa na pápežov pokyn pracovala aj na dôležitejšej úprave kňazského breviára a omšového misála. Na žiadosť veronského biskupa pôsobil Kajetán v rokoch 1531-32 vo Verone, pričom tam založil kláštor teatínskych kňazov. Na priame želanie pápeža Klementa VII. odišiel Kajetán v lete 1533 do Neapola, kde s menšími prestávkami ostal až do konca života. Jeho kňazská a reformátorská horlivosť sa usilovala zachytiť v tomto meste všetky spoločenské vrstvy a všetky životné situácie. Kajetán privádzal ľud k hlbšej nábožnosti a ku kresťanskej mravnosti; odporúčal časté prijímanie Eucharistie, čo bola veľká zmena oproti dovtedajším zvyklostiam; zakladal ženské reformované kláštory; obraňoval vieru proti bludom, ktoré sa začali šíriť i v Taliansku; všestranne pomáhal chorým a chudobným. Jeho široko rozvetvený apoštolát sa opieral o hlboký duchovný život. Kajetán venoval niekoľko hodín denne modlitbe a dôsledne dodržiaval vo všetkých okolnostiach záväzky rehoľných sľubov, najmä evanjeliovú chudobu, proti ktorej sa toľko prehrešovalo renesančné duchovenstvo. Kajetán Thiene zomrel 7. augusta 1547 v Neapole. Pochovali ho v tamojšom teatínskom kostole Santo Paolo Maggiore. Pápež Urban VIII. ho vyhlásil roku 1629 za blahoslaveného a pápež Klement X. roku 1671 za svätého. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie