Bl. Bernardína Jablonská, reholníčka /23. 9. 2017/ * 5. august 1878 Pizuny, Poľsko † 23. septembra 1940 Krakov, Poľsko

Bl.Bernardína Jablonská, reholníčka Bernardyna Jabłońska sa narodila 5. augusta 1878 v malej obci Pizuny (dnes pri Jędrzejówka) pri Narol, asi 20 km južne od Tomaszów Lubelski. Otec Gregor bol chudobný roľník, vľúdny, láskavý a rozhodný. Matka bola poriadkumilovná a zodpovedná, s impulzívnym temperamentom. Všetky tieto vlastnosti vraj Bernardína zdedila. Mala troch bratov. Namiesto školskej dochádzky navštevoval rodinu chudobný učiteľ, ktorý za chlieb s mliekom začal Bernardínu učiť čítať a písať. Ešte nemala ani pätnásť rokov, keď jej zomrela matka a otec sa čoskoro na to znovu oženil. Bernardína hľadala útechu v modlitbe a pripájala skutky umŕtvovania. Pri júnovej púti v Horinci v roku 1896 sa stretla so zakladateľom spoločenstva chudobných sestier v Brusne a ôsmy deň po svojich osemnástich narodeninách vstúpila k týmto albertínkam. Išlo o začiatok tvoriacej sa novej kongregácie, ktorú zakladal svätý brat Albert Chmielowski v Krakove. Vzhľadom k tomu, že o rehoľnom živote nič nevedela, neboli začiatky jej formácie ľahké. Bolo potrebné konať viacej namáhavej práce pre telesne postihnutých, bolo menej času na modlitbu a hneď v počiatku jej bola pridelená práca hlavnej kuchárky. Pre Bernardínu to bolo zdrojom pochybností, či sa rozhodla správne. Pretrvávajúcu ctižiadostivosť dopĺňal vnútorný nepokoj do tej doby, pokým objavila posilňujúcu radosť s odovzdanosti v službe Bohu a blížnym. Bez tejto odovzdanosti by tu pre ňu nebolo pravej cesty. Sestra Bernardína si pôvodne snáď predstavovala kontemplatívny život a Boh si od nej prial obeť života v službe chudobným. Na doporučenie duchovného otca, na prekonanie potiaží, konala v pustovni Kalatówki blízko Zakopaného exercície a zverila sa Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Pre jeho lásku mu obetovala vnútorné aj fyzické ťažkosti a zároveň tu v modlitbe dozrievala aj jej heroická láska. Pre každodenné práce potom čerpala silu z Kristovej prítomnosti v Eucharistii a ak to bolo možné, utekala na adoráciu. Rehoľné meno Bernardína Mária prijala údajne 3. júna 1897 a po štyroch mesiacoch – 4. októbra, dostala rehoľné rúcho. Po skončení noviciátu, zrejme 1. apríla 1899, bola vymenovaná za predstavenú komunity a 7. apríla 1902 bola ustanovená za generálnu predstavenú kongregácie (potvrdenej až neskôr), ktorú formovala v duchu sv. Františka. Išlo jej viac o kvalitu sestier, než o ich množstvo. Predovšetkým jej išlo o vzťahy k ukrivdeným a sama hovorila: „Bôľ mojich blížnych je aj mojím bôľom.“ Jej spovedníkom a duchovným vodcom sa 6. decembra 1904 stal páter Czesław Lewandowski. Bernardína sa ukázala ako veľmi dobrá organizátorka s charizmou realizovať františkánsku ideu pri formácii mladých sestier a práci s chudobnými dievčatami. Preto bola na prvej generálnej kapitule 9. februára 1922 oficiálne zvolená za generálnu predstavenú a na ďalších kapitulách (v rokoch 1927, 1933, 1939) znovu potvrdená. Zdroj:www.životopisysvatych.sk