Blog

« Späť

Etapy a hranice kresťanského vzťahu

Etapy a hranice kresťanského vzťahu

Otázkou číslo jedna pre mladých zaľúbených kresťanov stále ostáva hranica čistoty ich vzťahu- ako si ju vytýčiť a s Božou pomocou neprekročiť...

Ak majú takú „smolu“ ako som mala kedysi ja, trvá im dosť dlho, kým sa dostanú k nejakému komplexnejšiemu zdroju, ktorý dokáže odpovedať na túto i ostatných minimálne dvadsať mini-otázok typu „A môže sa...?“

Milí zaľúbenci, ak je reč aj o vás, tento blog vám chce troška pomôcť.

Etapy vzťahu súvisia s hranicami v čistote

Vždy žasnem nad darom hanblivosti a prirodzenej zdržanlivosti, ktorú nám Boh dal, aby nás chránil. Trocha to prirovnám k stavebnej sporiteľni, ktorá vám peniaze požičia podľa toho, koľko z vašej stavby už stojí- čím viac stavby máte postavenej, tým viac financií dostanete na jej dokončenie- banka tým istí sama seba- Boh chráni naopak nás.

Tri etapy vzťahu pred manželstvom

Nie je fixné, ako dlho má jednotlivá etapa trvať, každá z nich má však svoj jedinečný význam pre oboch partnerov i pre ich vzájomný vzťah. Boh ako náš milujúci Otec sa veľmi zaujíma o naše srdcia a chce nás chrániť a požehnávať. V každej etape nášho vzťahu je pripravený viesť nás, chrániť a posilňovať. Rozhodnutie pre manželstvo a konkrétneho človeka vždy necháva na našu slobodnú vôľu. Ak však ostávame v modlitbe, nemusíme sa báť nesprávneho rozhodnutia

1.  Kamarátstvo- táto začiatočná fáza v niektorých vzťahoch úplne chýba, čo býva často na škodu, pretože práve v tomto období môžeme spoznávať toho druhého v jeho prirodzenom prostredí bez masky- vidieť, ako sa baví so svojimi priateľmi, aký má postoj k štúdiu, čo hovorí o svojich rodičoch... Nezaškodí vedieť a všimnúť si o tom druhom i niečo iné ako, že “je taký pekný“ alebo „taká úplne iná“ alebo naopak že to „nie je práve môj typ“ a „keby mal pár centimetrov navyše, nezaškodilo by...“. Potrebujeme spoznať toho druhého  a začať byť úplne presvedčený/á, že práve toto je človek, ktorého chcem spoznávať do manželstva a tráviť čas práve s ním. Prejavy fyzickej náklonnosti by v tomto čase nemali byť iné, ako ku akémukoľvek inému z našich kamarátov- nie je vhodné len tak sa držať za ruku, hladkať po vlasoch, po pleci... čím môžeme toho druhého zavádzať a zraniť, keď cúvneme.

2.    Priateľstvo- je nádherným časom spoločného trávenia času, spoznávania a opakovaného rozhodovania sa kráčať spolu a vyzrievať do manželstva. Znamená meniť sa, prehodnocovať svoje postoje, správanie, učiť sa nesebecky milovať toho druhého. Držanie za ruku, bozk na čelo či na líce a krátke objatie sú podľa môjho názoru normálnymi prejavmi rozvíjajúceho sa vzťahu, ktorými sa naše správanie odlišuje od správania k všetkým ostatným. Môžeme sa mylne domnievať, že záväzok vernosti sa viac vzťahuje snáď na snúbenectvo a určite na manželstvo, no základy vernosti sa tvoria v srdci a mysli už v etape priateľstva. Nie každé priateľstvo končí manželstvom, ale kým sme pár, ani jeden z nás by nemal pozerať, flirtovať, či túžiť za niekým iným. Ak je to tak, treba sa úprimne opýtať samého seba, prečo to robím- či je to iba „zlozvyk“, ktorého sa treba zbaviť a začnem na ňom pracovať alebo je to pre to, že to s mojím partnerom nemyslím „na vždy“ alebo vážne a hľadám si už teraz iné alternatívy. Aj vtedy treba svoj postoj prehodnotiť a buď sa rozhodnúť brať existujúci vzťah vážne alebo sa bez dlhého naťahovania rozísť a byť fér k tomu druhému.
Čo sa týka otázky, kedy nášho milého/milú predstaviť rodičom, je super, keď ten/tá, ktorého/ú privedieme „ukázať domov“ je náš jediný partner, ktorého naši rodičia uvidia- vyhneme sa tak porovnávaniu s predošlými, čo by mohlo byť nepríjemné nielen nám a rodičom, ale najmä nášmu priateľovi/ priateľke. Povzbudzujem Vás preto zvážiť, či je už váš vzťah dostatočne zrelý a či ste obaja pre seba obaja pevne rozhodnutí.   

3.       Snúbenectvo- pricháza po krásnom obojstrannom zasľúbení túžby po spoločnej budúcnosti. Nesmie sa zneužiť ako zámienka, aby mal mladý muž zasa trocha „pokoj“ a svadba sa po darovaní prsteňa odloží na neurčito...Práve naopak- z mnohých i mojich vlastných odporúčaní, je najlepšie „stihnúť“ svadbu približne do roka. V takýchto podmienkach je rozumné sa už rozprávať a plánovať svadbu, spoločné bývanie, rodičovstvo, financie. Je prirodzené, že láska s istejším záväzkom rastie a prejaví sa aj vo fyzických prejavoch- dlhších objatiach, bozkoch. Snúbencom nepatria intímne prejavy vlastné iba manželom- napr. ležanie vedľa seba, hladenie na intímnych miestach, manželské intímne spolunažívanie, ktoré si však v hojnosti budú môcť užívať do koca života v manželstve :)  

„Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi: nech vám dá podľa bohatstva svojej slávy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v láske, mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá.“

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
[...] Etapy a hranice kresťanského vzťahu [...] Čítať viac
Odoslané 6.10.2014 15:12.
Anička, pekne, jemne a citlivo napísané...
Odoslané 6.10.2014 20:59.
Odoslané 8.10.2014 16:54 ako reakcia na Eva Vráblová.
Dobry članok (y) s veľa vecami suhlasim, ale nechápem tomu že ležať vedľa seba ?? Akože pozerame film na gaučovke tak nemožeme vedľa sebe lahnuť ? Či ako to bolo myslené ?
A tých dvadsať mini-otázok typu „A môže sa...?“ som nejako nepostrehol :?
Odoslané 9.10.2014 21:08.
Z môjho pohľadu, je ležanie nalepením na seba dosť blízke pokušenie. Samozrejme, je rozdiel ak ležíte napr. na lúke (pláži) na karimatkách vedľa seba, ako keď sme tesne pri sebe a ešte sa k tomu aj hladíme.
Je potrebné si uvedomiť, že "chodenie spolu" je taká fáza, ktorú sa stále môžeme rozhodnúť ukončiť, ak zistíme, že s tým druhým si neviem predstaviť budúcnosť.
Myslím, že každý muž je rád, ak by jeho dievča malo toho čo najmenej za sebou. Je potrebné ísť iba v tých hraniciach, nakoľko budúcnosť vieme garantovať tomu druhému.

V kontexte tohto článku je potrebné mať na zreteli horizont manželstva, kde vzrušenie môže pokračovať slobodne aj ďalej emoticon
Odoslané 12.10.2014 16:42 ako reakcia na Matúš Baňas.
AhojMatúš, vďaka za postreh emoticon Moja odpoveď by bola zhodná s Martinovou. Ležanie vedľa seba nie je hriešne, ale vytvára pomienky pre rozvoj žiadostivých myšlienok a skutkov. Na druhej strane v spojení s túlením patrí k tým činnostiam, ktoré patria manželom- tak ako spoločné spravovanie peňazí, spoločná domácnosť, nosenie posvätených obrúčok. Dúfam, že som bola zrozumiteľná. A čo sa týka tých 20 mini otázok, verím, že niektorým tento blog ich 20 otázok zodpovedal, ale môžeš ešte nejaké navrhnúť, budem rada emoticon
Odoslané 14.10.2014 16:25 ako reakcia na Matúš Baňas.
Modlitba, zvlast k Panne Marii a casta uprimna svata spoved knazovi, ktoremu doverujem, je nesmierne dolezita. To co je tu napisane, moze platit pre mladych, ktori mali idealne dospievanie. Ti co to nemali? Je dolezite, aby sa neuzatvorili do seba. Ja stretavam ludi, ktori odmietaju Cirkev, lebo ich posudzuje a nerobi nic preto, aby im pomohla. Aj preto papez Frantisek napisal Amoris Laetitiae. Mne to vysvetlil kamarat knaz. Vdaka tomuto dokumentu prisli na spoved pary, ktore spolu ziju nezosobaseni. On ich nevyhnal! Rozprava sa s nimi a vedie ich k tomu, aby urobili dobre rozlisovanie o ich zivote a o ich vztahu. Treba pochopit kto som a k comu som volany. Teda, po com skutocne tuzim. co ma robi stastnym. Vyzaduje to obdobie, vela stretnuti s knazom. Vela otazok. Niekedy aj nahnevanych. Ten knaz proste zacal s nimi proces stretnuti, ktory ich mozno povedie k prijatiu sviatosti manzelstva a neskor hadam aj k spovedi a k svatemu prijimaniu. Ja som bohuzial stretol malo knazov, ktori to takto robia. Pomoct mladym, a aj parom, zazit nehu Boha. Pochopit Jeho prikazania, ktore su pre nase stastie.
Odoslané 22.7.2017 12:32.