Svätý Osvald, mních a biskup / 28. 2. 2017/ /zomr. r. 992/

SV. OSVALD mních a biskup Sv. Osvald bol synom dánskych rodičov. Dátum jeho narodenia nepoznáme. Jeho strýkom bol sv. Odo (Oda), canterburský arcibiskup. Iný príbuzný menom Oskytel bol yorským arcibiskupom. Azda zásluhou svojich významných príbuzných sa stal Osvald už vo veľmi mladom veku kanonikom a čoskoro aj dekanom katedrálnej kapituly vo Winchestri. Takto mohol zblízka poznať isté neporiadky a väčšiu či menšiu korupciu duchovenstva, ktorá sa nezhodovala s evanjeliom. Zdalo sa mu, že evanjeliové ideály sa najlepšie uskutočňujú v mníšskom spôsobe života. Preto odišiel do známeho benediktínskeho kláštora Fleury vo Francúzsku, kde sa stal mníchom a kňazom. V r. 959 sa vrátil do Anglicka. Azda na odporúčanie canterburského arcibiskupa sv. Dunstana, ktorý mal podobné mníšske ideály, Osvald sa stal r. 961 worcesterským biskupom. Nenásilne, ale dôsledným presvedčovaním premenil svoju kapitulu na mníšske spoločenstvo. Tiež založil kláštor vo Westbury-on-Trym (neďaleko Bristolu) a významné mníšske stredisko Ramsey, z ktorého neskôr vznikli kláštory Pershore a Evesham. Pre stredisko Ramsey získal z Fleury na niekoľko rokov nábožného a učeného sv. Abbona ako učitela a vychovávateľa mníšskeho dorastu. V r. 972 sa Osvald stal yorským arcibiskupom. Pritom mu ponechali aj vedenie worcesterského biskupstva. Ako najvýznamnejší reformátor duchovenstva v Anglicku v 10. storočí Osvald sa zaslúžil o dobrú výchovu mnohých neskorších anglických biskupov a misionárov pre škandinávske krajiny, ba aj o výchovu umelcov a o vybudovanie vedeckých stredísk. Osvaldovo reformačné úsilie sa zameriavalo predovšetkým na kvalitnú výchovu duchovenstva a na zachovávanie celibátu. No napriek tomu, že sa usiloval o väčšiu disciplínu, bol obrúbený pre svoju zdvorilosť a veselosť. Často pozýval na obed dvanástich chudobných z ulice. Sám im poumýval nohy a potom s nimi obedoval. Tak to bolo aj 29. februára r. 992. Pravdepodobne sa v ten deň necítil dobre. Avšak napriek tomu umyl dvanástim chudobným nohy a sadol si s nimi k stolu. Bol to jeho posledný úkon. Jeho dobré srdce vypovedalo službu. Pochovali ho vo Worcestri. O sto rokov neskôr preniesli jeho telesné ostatky do nového hrobu, ktorý mu pripravil worcesterský biskup sv. Wulfstan. Zdroj:Životopisy svätých sú spracované z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Tatran Bratislava 1992.