« Späť

Z dnešného evanjelia

Ty si Mesiáš... Syn človeka musí mnoho trpieť /21. 2. 2019/

V dnešnom evanjeliu Pán Ježiš kladie apoštolom dve otázky. Prvá otázka: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Možno by súčasný moderný apoštol urobil štatistický prieskum a podal Ježišovi tabuľku, kde by bolo jasne uvedené: Za Jána Krstiteľa 30 % opýtaných, za Eliáša 60 % opýtaných, za jedného z dávnych prorokov 7%, dodatok by znel 3% opýtaných nemajú jasný názor alebo sa odmietli vyjadriť k danej téme. Odpoveď na túto otázku je pre pastoráciu dôležitá, lebo od nej závisí, akým spôsobom treba ľudí osloviť. Ale omnoho dôležitejšia je druhá otázka: „A za koho ma pokladáte vy?“ Túto otázku môže ešte Ježiš zúžiť: „A za koho ma pokladáš ty? Čo pre teba znamenám?“ Môžem odpovedať tak ako Peter: „Ty si Kristus!“? Čo znamenalo slovo Kristus pre Židov a súčasníkov Ježiša. Kristus, to je grécky preklad hebrejského Mašiach (slovenčina užíva výraz Mesiáš). Význam slova je Pomazaný, čo je titul kráľa, kňaza i proroka, pretože títo všetci bývali do svojej funkcie uvedení pomazaním posvätným olejom. Avšak za týmto slovom sa skrýva aj iný zmysel. Mesiáš je očakávaný od vekov. Je to ten, skrze ktorého bude svet znovu uvedený do poriadku. Je naozaj Kristus Mesiášom? Ráz som sa rozprával s jedným židovským priateľom a položil som mu otázku: „Prečo neprijíma Krista ako Mesiáša?“ On mi odpovedal zdanlivo úplne logicky: „Keď príde Mesiáš, musí to byť vo svete vidieť, musí sa čosi vo svete zmeniť?“ Má to svoju logiku. Potom som sa opýtal, či už premýšľal nad tým, čo sa dialo s apoštolmi na Turice? Ako Duch Svätý zmenil ich bytie. On sa zamyslel, ale vzápätí mi odpovedal: „Ale to je potom na svete veľmi málo skutočných kresťanov." Môžem teraz túto jeho výčitku postaviť ku svojmu životu. Je vidieť v mojom živote, že je Kristus riešením mojich problémov? Som človek, ktorého sa Spása aspoň trošku dotkla? Alebo žijem absolútne nespasený život, v plnom otroctve hriechu a smrti? Mesiáš, Spasiteľ, čo všetko máme spojené s týmto pojmom? Predovšetkým väčšina ľudí si myslí, že spasiť človeka znamená hlavne odstrániť jeho utrpenie, jeho choroby, jeho sociálnu biedu, hlad nezamestnanosť, vojny. Dalo by sa to skoro zjednodušiť tým, že keď príde Mesiáš, prvé čo urobí, odstráni utrpenie človeka. Presne takto zmýšľali aj apoštoli. Ježiš ich poúča: „Syn človeka musí mnoho trpieť, musí byť zavrhnutý od starších, veľkňazov a zákonníkov, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych.“ Kto je ten tajomný Syn človeka? Predovšetkým je to sám Ježiš. Ale syn človeka som i ja i ty i každý človek. Aj my máme pred sebou perspektívu utrpenia. Ako sa zlato v ohni skúša, tak v utrpení duša. Zmyslom všetkého trápenia Syna človeka je oslobodenie spod moci hriechu a víťazstvo nad smrťou. Možno tak ako Peter, aj my kritizujeme Božie počínanie. Nepáči sa nám to: „Peter si ho vzal nabok a začal mu robiť výčitky.“ On sa však obrátil pozrel na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď odo mňa, pokušiteľ! Lebo nemáš zmysel pre veci Božie, len pre ľudské.“ Utrpenie to je vec Božia. Utrpenie je spôsob boja Dobra so zlom. Láska trpí, je trpezlivá. Aj nám všetkým chýba zmysel pre veci Božie. Vyprosujme si v tejto svätej omši zmysel pre veci Božie. Vo svätej omši sa znovu a znovu opakuje obeta Kristovho Tela. Práve obeť je spôsob Lásky, ako premôcť utrpené zlo. Čerpajme silu zo Spasiteľovho Tela, vyprosujme si Božieho Ducha, aby sme zvíťazili nad svetom. Počuli sme výčitku Pána Ježiša na adresu apoštola Petra: „Choď odo mňa pokušiteľ. Lebo nemáš zmysel pre veci Božie, len pre ľudské.“ Čo zlého povedal apoštol Peter? Chcel azda čosi zlé? Veď chcel len dobro. Dobro pre Ježiša a tak trochu aj pre seba, pretože on sa rozhodol angažovať sa za Ježišovu vec a Ježiš teraz hovorí o utrpení: „Pane, to sa ti nesmie stať! Bojím sa aj o seba, aby sa to aj mne spolu s tebou nestalo.“ Položme si otázku, vidím niečo zlé na tom, čo povedal Peter Ježišovi? Ak nie, tak si položme ďalšiu otázku: „Nepovedal by mi dnes Ježiš to isté ako Petrovi? Netýka sa tá jeho výčitka tak trošku aj mňa? Mám zmysel preto čo je Božie, alebo mi stále ide len o moje pohodlie, o moje pozemské blaho? Som aspoň trošku ochotný trpieť pre dobro a pre spravodlivosť?“ Tak rozdielne je naše myslenie od Božej lásky, že si to vôbec ani neuvedomujeme. Nám to pripadá dobré. Ježiš nás vyzýva, aby sme zapreli samých seba a nasledovali ho. Ak sa na veci prestaneme dívať cez svoj egoizmus, začneme lepšie vidieť a porozumieme Bohu a jeho plánu Spásy. Zdroj:www.frantiskani.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie