Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Peter z Verony, kňaz a mučeník /6. 4. 2019/ * Verona, 1205 ca.; † Seveso, 6. apríl 1252 „Svätý inkvizítor, ktorý obrátil svojich vrahov“ Symboly: dýka, palma, rana na hlave

Svätý Peter z Verony, kňaz a mučeník (Stručný životopis) sv. Peter z Verony Vlastným menom Peter Rosini, známy aj ako Peter Mučeník. Petrovi rodičia boli manichejci. Vrodenou priamosťou srdca však čoskoro vytušil, na ktorej strane sa nachádza pravda. Ako sedemročný sa v katolíckej škole naučil Verím v Boha, čo pre neho neznamenalo iba akúsi formulku, ale začiatok života a svetlo, ktoré navždy osvetlilo jeho cesty. Vyštudoval právo na univerzite v Bologni, neskôr nadchnutý kázňami sv. Dominika Guzmana vstúpil do dominikánskeho Rádu kazateľov. Vždy túžil sväto bojovať za vieru. Počas dlhých rokov príprav na budúci apoštolát sa upevňoval vo svätosti. Jedného dňa sa zveril spolubratovi, že odkedy sa stal kňazom pri slávení svätej omše pri pozdvihovaní kalicha vždy prosil Pána o milosť zomrieť ako mučeník; tak vrúcna bola jeho láska a zanietenie pre Krista. V roku 1242 bol vymenovaný za generálneho inkvizítora Lombardie a horlivo bojoval proti heretikom mečom Božieho slova, najmä proti katarom, až kým nebol ich rukami usmrtený, tak ako predpovedal, na ceste z Coma do Milána. (Obšírnejší životopis) Narodil sa vo Verone koncom 12. storočia v rodine heretikov, no už ako malý chlapec sa vzoprel svojim rodičom. Vyštudoval právo na Univerzite v Bologni, kde neskôr vstúpil do dominikánskeho rádu, v čase, keď ešte žil sv. Dominik. Historické pramene ho citujú ako veľkého spolupracovníka na založení Spoločností viery a Mariánskych konfraternít v Miláne, Florencii a v Peruggi. Tieto inštitúcie na obranu kresťanskej náuky neskôr vznikli v mnohých dominikánskych kláštoroch. Od roku 1236 je známy vo všetkých mestách strednej severnej Itálie ako veľký kazateľ proti dualistickému bludu, avšak Miláno bolo hlavným miestom jeho apoštolátu. Jeho kázne a verejné dišputy s heretikmi boli sprevádzané zázrakmi a proroctvami. Tak mnohí znovu našli pravú vieru evanjelia. Pápež Inocent IV. Ho v roku 1251 vymenoval za inkvizítora pre mestá Miláno a Como. Tento boj bol veľmi tvrdý, lebo blud sa veľmi rozšíril. Na Kvetnú nedeľu, 24. marca 1252, počas kázne predpovedal svoju smrť, ktorá sa stane rukami heretikov spriahnutých voči nemu. Ubezpečil veriacich, že ako mŕtvy bude proti heretikom ešte väčšmi bojovať ako živý. Vodcovia siedmich miest Milána, Bergama, Lodi a Pavie si najali vtedajších vrahov Petra da Balsamo prezývaného Carino (Milučký) a Albertina Porro z Lentate. Pripravili mu pascu blízko Medy, kde sa zastavili Peter, Dominik a ďalší dvaja dominikáni na svojej ceste z Coma do Milána 6. apríla 1252, aby sa občerrstvili a posilnili pokrmom prv ako budú pokračovať v ceste. Albertino si to nakoniec rozmyslel a upustil od tohto činu, a tak samotný Carino, ktorý krátkym mečom odťal Petrovi hlavu a do hrude mu zabodol nôž. Druhý spolubrat Dominik dostal tiež zopár smrteľných rán a zomrel po šiestich dňoch v kláštore benediktínok v Mede. Petrovo telo bolo ihneď prenesené do Milána, kde bolo slávnostne pochované na cintoríne mučeníkov, blízko kláštora sv. Eustorgia. V ten istý deň sa začali šíriť správy o zázrakoch. Medzi nimi treba spomenúť obrátenie heretického biskupa Daniela da Giussano, ktorý zorganizoval jeho zavraždenie, ako aj samotného Carina. Obaja neskôr vstúpili do rehole dominikánov. Veľký rozruch, ktorý spôsobilo zavraždenie Petra e toľké zázraky, ktoré sa diali po jeho smrti volali po Svätorečení tohto mučeníka. Po jedenástich mesiacoch ho kanonizoval pápež Inocent IV, 9. marca 1253 na námestí dominikánskeho kostola v Perugi. Jeho úcta sa rýchlo rozšírila. Dominikáni zakladali kostoly a kaplnky na celom svete, ktoré mu boli zasvätené. Povolávali mnohých umelcov vytvárať rozličné diela zobrazujúce tohto svätca. Býva vyobrazený v dominikánskom habite s palmou mučeníctva a s krvácajúcou ranou na hlave alebo s nožom prerážajúcim jeho lebku, s dýkou zabodnutou do hrude alebo do bokov. Je jedným z najzobrazovanejších svätcov. Veľké množstvo umelcov od roku 1253 sa odvážilo vyobraziť tohto veronského mučeníka. Deň jeho spomienky je 6. apríla, u dominikánov 4. júna. Zdroj: www.santiebeati.it

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie