Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia - Veľký piatok

Veľký piatok - 19. 4. 2019

Do neba vedie len cesta cez kríž. Aj dnes zostáva platná výzva: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 16,24-25). Tieto slová aj dnes mnohí kresťania prijímajú za svoj cieľ. Mnohí prichádzajú na to, že život má takú hodnotu, koľko námahy nás stál. Uvedomujeme si zodpovednosť za svoj život. Kto sa naučí stáť pod krížom Krista a kríž mu ostane nielen v oku, ale dostane sa aj do srdca, taký človek nadobudne presvedčenie, že bez Božieho milosrdenstva nie je možná naša spása. Ten sa naučí hoci s námahou žiť slová “buď vôľa tvoja“, ale spozná, že žiadny kríž prijatý od Krista nie je zbytočný. Pod krížom sa najlepšie učí „milovať nepriateľov; dobre robiť tým, čo nám zle robia; žehnať tým, čo nás preklínajú a zlorečia; odpúšťať tým, čo nám berú česť, dobré meno, oberajú nás o zdravie; modliť sa za tých, čo nemajú citu, lásky, porozumenia, čas pre nás; pod krížom sa naučíme dať aj to posledné; ísť s ním nie míľu cesty, ale dve míle; pod krížom sa najlepšie učí mlčať a zabrániť tak väčšiemu zlu; nevrátiť zaucho, ale nastaviť aj druhé líce... Pod krížom sa najlepšie učí znášať ten náš, ten môj kríž, prehru, neúspech, chorobu, bolesť, sklamanie, žiaľ, zradu... Náš bozk Ukrižovanému nech je odprosením, nie bozkom Judáša. Náš pohľad na kríž nech nie je rúhaním zástupu na Golgote, ale verným prijatím slov „hľa, tvoja matka, hľa, tvoj syn“. Odnesme si Kristove slová z kríža „Je dokonané“ (Jn 19,30). Tajomstvo Božej lásky sa naplnilo a my chápeme slová: „Uvidia, koho prebodli“ (Jn 19,37). Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie