Svätý Lev IX., pápež /19. 4. 2019/ * 20. jún 1002 Egisheim, dnes Eguisheim, Alsasko, Francúzsko † 19. apríl 1054 Rím, Taliansko Pontifikát: 1049 – 1054 Atribúty: zobrazuje sa s kostolom alebo s malomocným človekom Patrón hudobníkov a organistov
Svätý Lev IX., pápež Sv. Lev IX. sa narodil 20. júna 1002 v meste Egisheim pri Kolmare v Alsasku v grófskej rodine. Pri krste mu dali meno Bruno. Keď mal päť rokov, matka ho dala na výchovu biskupovi v Toulu Bertoldovi, ktorý mal školy pre výchovu šľachtické deti. Bruno bol veľmi nadaný. Keď mal osemnásť rokov, stal sa kanonikom v Saint-Étiene. Za diakona bol vysvätený, keď mal dvadsaťdva rokov. V roku 1024 sa stal cisárom Konrád II., blízky príbuzný Brunovej rodine. Ten povolal Bruna na svoj dvor ako svojho kaplána. V roku 1026 zomrel v toulský biskup Herman. Na jeho miesto vyvolili práve Bruna – pre jeho čnostný život, ale aj pre vysoké postavenie. V roku 1027 bol ako dvadsaťpäťročný vysvätený za biskupa. Cisár chcel, aby zostal naďalej na jeho dvore, no Bruno odišiel do Toulu, chcel byť so svojimi ľuďmi. Biskupstvo spravoval vyše dvadsať rokov. O jeho pastoračnej činnosti nemáme veľa správ. Vieme, že založil viaceré kláštory a staral sa, aby v nich vládol dobrý duch. V roku 1048 zomrel pápež Damaz II. Cisár Henrich III. sa poponáhľal s voľbou a na pápežský stolec určil Bruna. Nebolo to v súlade s cirkevnými predpismi. Bruno sa vzpieral. Necítil sa na to hodný. Dokonca sa verejne pred všetkými vyspovedal, aby videli, aký je hriešny. No ani to nepomohlo. Prinútili ho voľbu prijať. Bruno teda súhlasil, no s podmienkou, že jeho voľbu schváli rímske kňazstvo a ľud, aby sa voľba aspoň ako-tak stala zákonitou. Do Ríma sa vydal len v jednoduchom odeve pútnika v sprievode trevírskeho biskupa Eberharda a kňaza Hildebranda (neskoršieho pápeža Gregora VII.), ktorý vynikal diplomatickou múdrosťou, a s niekoľkými sluhami. Na území Talianska sa k nim pridávali ľudia, a tak pred bránami Ríma to už bol veľký sprievod. Bruno bosý vkročil do baziliky sv. Petra a tam vyhlásil pred všetkými, že cisár ho proti jeho vôli dosadil na túto hodnosť a on ju prijme len vtedy, ak ho podľa cirkevných predpisov zvolia tí, ktorí sú na to oprávnení. Po tomto vyhlásení prebehla voľba a jednohlasne ho všetci zvolili za pápeža. Na Hromnice roku 1049 bol slávnostne intronizovaný ako Lev IX. Mal štyridsaťsedem rokov. Od začiatku musel zápasiť s mnohými ťažkosťami. Pápežská pokladnica bola prázdna, v Ríme kradli nielen zlodeji, ale aj šľachta a štátni úradníci. Mnoho kňazov žilo v konkubináte, mali bohaté fary a žili na veľkej nohe. Lakomstvo, pažravosť a zmyselnosť prekvitali. Pápež sa usiloval s tým urobiť poriadok. Jeho najbližší spolupracovníci smeli byť iba bezúhonní ľudia. Pravou rukou mu bol Hildebrand, vďaka ktorému sa zanedlho pápežská pokladnica naplnila. Lev IX. bol pápežom iba šesť rokov. No počas tohto krátkeho pontifikátu zvolal jedenásť synod, na ktorých zaviedol prísne opatrenia napr. proti simonii (kupovaniu cirkevných hodností) a proti kňazom, ktorí žili so ženami. Vydal nariadenia proti dvojitým manželstvám, na ochranu chudobných atď. Veľmi veľa cestoval – viackrát bol v Nemecku a Francúzsku, takisto aj po Taliansku chodil, usporadúval synody, vysviacal kostoly, stretával sa s panovníkmi, uzmieroval ich. Pri usporadúvaní pomerov medzi cisárom Henrichom III. a uhorským kráľom Ondrejom I. sa dostal dokonca na naše územie do Bratislavy. Je to zrejme prvý prípad v dejinách, kedy sa pápež dostal na územie Slovenska. Z Bratislavy odcestoval do Regensburgu, kde vyhlásil za svätého biskupa Wolfganga. Pápež odsúdil blud francúzskeho kňaza Berengára, ktorý hlásal, že Kristus v Sviatosti Oltárnej je prítomný len symbolicky. Na Východe mu zase robil starosti carihradský patriarcha Michal Celulárius, ktorý chcel byť akoby pápežom pre východnú časť Cirkvi. Lev sa snažil tento spor urovnať, no nepodarilo sa, v júli roku 1054 po Levovej smrti nastal definitívny rozkol. Pápež ešte predtým, začiatkom roka 1054, padol do rúk divým Normanom, ktorí udreli na pápežský štát. Zaobchádzali s ním síce úctivo, no pápež aj tak bol veľmi chorý. Keď ho po pár mesiacoch pustili, prišiel do Ríma na Veľkú noc a o dva týždne, 19. apríla 1054, zomrel. Mal päťdesiatdva rokov. Je zaznamenané, že keď zomieral, zvon na bazilike sv. Petra sa sám od seba ozval a potom nastalo veľké ticho v Ríme, aké ešte predtým nebolo. Pápeža pochovali pod bazilikou sv. Petra. Keďže sa však pri jeho hrobe množili zázraky, v roku 1087 vyzdvihli jeho pozostatky do vnútra baziliky. Zdroj:www.životopisysvatych.sk
