« Späť

Z dnešného evanjelia

Hluchým dáva sluch a nemým reč /9. 2. 2018/

V evanjeliu, ktoré sme dnes čítali počujeme takúto výpoveď o Ježišovi: „Dobre robí všetko; aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.““ Nikde v evanjeliu nečítame, že by Pán Ježiš niekomu povedal: „chcem, aby si bol chorý!" Nikoho nemrzačí, ale každého, kto sa mu odovzdá, vedie k plnosti života, k slávnemu vzkrieseniu. Pozrime sa, čo nám hovorí Rímsky katechizmus o Kristovom uzdravovaní: Kristov súcit s nemocnými a jeho mnohé uzdravenia chorých každého druhu sú výrazným znamením toho, že „Boh navštívil svoj ľud“ (Lk 7,16) a že sa celkom priblížilo Božie kráľovstvo. Ježiš nemá moc iba uzdravovať, ale aj odpúšťať hriechy: prišiel uzdraviť celého človeka, jeho dušu i telo. On je ten lekár, ktorého potrebujú nemocní. Jeho súcit s trpiacimi ide tak ďaleko, že sa s nimi stotožní: „Bol som chorý a navštívili ste ma“ (Mt 25,36). Jeho láska a uprednostňovanie nemocných neprestali ani po stáročiach budiť osobitnú pozornosť kresťanov voči všetkým, ktorí trpia na svojom tele i na svojej duši. Tak predstavujú začiatok neúnavných snáh uľahčiť všetkým trpiacim. Ježiš často žiada nemocných, aby verili. Pri uzdravovaní používa vonkajšie znaky: slinu, vkladanie rúk, blato a umývanie. Nemocní sa ho snažia dotknúť, lebo ako hovorí evanjelium „vychádzala z neho sila, ktorá uzdravovala všetkých" (Lk 6,19). Tak aj vo sviatostiach sa nás Kristus „dotýka", aby nás uzdravoval. Kristus dojatý toľkým ľudským utrpením nielen dovoľuje, aby sa ho dotýkali nemocní, ale ich biedy považuje za svoje: Ako predpovedá o ňom prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby“. Neuzdravil všetkých nemocných. Jeho uzdravenia boli znameniami príchodu Božieho kráľovstva. Zvestovali hlbšie uzdravenie: víťazstvo nad hriechom a smrťou prostredníctvom veľkonočnej obety. Na kríž vzal Kristus celú ťarchu zla, sňal „hriechy sveta“ (Jn 1,29), pričom nemoc je len ich dôsledkom. Svojím umučením a smrťou na kríži dal Kristus nový zmysel utrpeniu: môže nás urobiť podobnými jemu a spájať nás s jeho vykupiteľským utrpením. Kristus pozýva svojich učeníkov, aby ho nasledovali tak, že vezmú na seba svoj kríž. A keď ho budú nasledovať, nadobudnú nový pohľad na nemoc a nemocných. Ježiš ich pridruží k svojmu biednemu a poníženému ľudskému životu. Dáva im účasť na svojej súcitnej službe biednym a chorým: Evanjelista Marek hovorí o apoštoloch: „Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali ich" (Mk 6,12-13). Po zmŕtvychvstaní Pán obnovuje toto poslanie: „v mojom mene budú vkladať ruky na chorých a tí ozdravejú“ (Mk 16, 17-18). Posilňuje ho znakmi, ktoré Cirkev doplňuje vzývaním jeho mena. Tieto znaky ukazujú osobitným spôsobom, že Ježiš je skutočne „Boh, v ktorom je spása“. Duch Svätý udeľuje niektorým ľuďom zvláštnu charizmu uzdravovania, aby ukázal silu milosti Zmŕtvychvstalého. Zvlášť medzi Bohu zasvätenými ľuďmi je veľa takých, ktorí túto charizmu dostali a ani o tom nevedia. Majte odvahu prosiť ich o príhovornú modlitbu, keď cítite nejaké problémy. Ale často sa ani najusilovnejšími modlitbami nedosiahne uzdravenie všetkých telesných chorôb. Tak sa aj sv. Pavol musí naučiť od Pána, že „stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2 Kor 12,9), a že prekonávanie utrpení môže mať aj ten zmysel, že „na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1,24). „Chorých uzdravujte!“ (Mt 10,8); toto poverenie a úlohu realizovať ho, dostala Cirkev od Pána, a to jednak starostlivosťou o nemocných ako aj prosebnou modlitbou, ktorou si ich pridružuje. Cirkev verí v oživujúcu prítomnosť Krista, lekára duše a tela. Táto prítomnosť je mimoriadne účinná vo sviatostiach, a celkom osobitne v Eucharistii, teda v chlebe, ktorý dáva večný život. Zviazanosť prijímania Eucharistie s telesným zdravím naznačuje sv. Pavol vo svojich listoch. Lenže apoštolská Cirkev pozná aj zvláštny obrad, ktorý je určený nemocným, o čom nechal svedectvo sv. Jakub: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví, ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ (Jak 5,14-15). Tradícia uznala tento obrad za jednu zo siedmich sviatostí Cirkvi. Nebojte sa prijať Ježiša, o ktorom museli jeho súčasníci konštatovať: „Dobre robí všetko; hluchým dáva sluch a nemým reč.“ Ježiš v nás pracuje vždy k nášmu dobru, i keď sa nám to nemusí tak zdať. Zdroj:www.frantiskani.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie