Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý František z Paoly, pustovník, zakladateľ rádu /2. 4. 2019/ * 27. marec 1416 Paola (Cosenza), Taliansko † 2. apríl 1507 Plessis-les-Tours, Francúzsko Význam mena: slobodný (zast. nem.) Patrón pustovníkov, trpiacich, námorníkov, proti moru

Svätý František z Paoly, pustovník, zakladateľ rádu Sv. František z Paoly sa narodil 27. marca 1416 v talianskom mestečku Paola pri Neapole. Jeho rodičia boli chudobní a v staršom veku. František bol ich jediným dieťaťom, narodil sa po dlhých modlitbách a túžbach. Dali mu dôkladnú výchovu ľudskú i náboženskú. Keď mal dvanásť rokov, zaviedli ho do františkánskeho kláštora, kde sa ďalej vzdelával a formoval. Po roku si ho rodičia prišli vziať. František, hoci iba trinásťročný, sa utiahol na neďalekú pustatinu, kde žil v modlitbe, pôste, umŕtvovaní práci a modlitbe. Tak strávil šesť rokov. Postupne sa k nemu pridali ďalší mladí ľudia. Postavili si kostol a kláštor. Dali si meno Pustovníci brata Františka. Žili podľa reguly sv. Františka z Assisi. Keď Františkovi zomrela mama, otec vstúpil do tohto kláštora a zostal tam až do smrti. František si za heslo svojho rádu zvolil Charitas (láska). Želal si, aby všetkých bratov a ľudí spájala láska. Sám žil vo veľkom sebazapieraní, väčšinou len o chlebe a vode. Chodieval bosý, málo spával. Vždy bol však veselej mysle. V krátkom čase vznikli kláštory brata Františka aj v južnom Taliansku a na Sicílii. František dostal od Boha moc zázrakov – privolal či utíšil dážď, chodil suchou nohou po mori, zadržal rúcajúce sa balvany, liečil chorých. Spomína sa dokonca aj vzkriesenie mŕtvych. Vždy však bol spravodlivý a jemnocitný. Chýr o jeho zázrakoch sa rozšíril široko-ďaleko. Pápež Pavol II. poslal za ním jedného zo svojich prelátov, aby si to overil. František, hoci preláta nikdy nevidel, hneď ho spoznal, pobozkal mu ruku a povedal mu presne, koľko rokov je kňazom. To preláta veľmi zarazilo. Nejaký čas zostal so sv. Františkom. Bol tak užasnutý svätosťou jeho života, že pápežovi doniesol vernú správu o tom, čo videl, a sám potom vstúpil do Františkovho rádu. Pápež Pavol II však umrel, a tak Františkov rád schválil až jeho nástupca Sixtus IV. v roku 1474. V tom čase vo Francúzsku zomieral kráľ Ľudovít XI. vo veľkých bolestiach. Trpko pykal za svoje hriechy. Dopočul sa o Františkovi a jeho zázračnej moci. Poslal za ním svojho majordóma aj s bohatými darmi, aby ho prehovoril a doviedol do Francúzska. František však nechcel. Dary neprijal a do Francúzska nešiel. Až keď sa kráľ obrátil na pápeža, František vyhovel pápežovej žiadosti a odišiel do Francúzska. Tam však zostal tiež neoblomný a nechcel prijať žiadne dary. Snažil sa kráľa priviesť ku kajúcnosti. Nakoniec sa mu to aj podarilo. Kráľ ešte pred smrťou napravil mnohé spáchané krivdy a zomrel zmierený s Bohom vo Františkovom náručí. Po jeho smrti sa František chcel vrátiť domov. No nástupca Ľudovíta XI. Karol VIII. ho prosil, aby zostal a radil mu, ako vládnuť. František teda zostal. Karol VIII. však veľmi skoro umrel. František znovu chcel odísť. No ani ďalší kráľ Ľudovít XII. ho nechcel pustiť. A tak František zostal vo Francúzsku až do svojej smrti. Založil viaceré kláštory, založil druhý rád pre ženy a tretí rád pre laikov. Vo veku 91 rokov zomrel 2. apríla 1507. Bolo to práve na Veľký piatok. Za svätého bol vyhlásený v roku 1513. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie